11.2.2016 0 Comments

Web má už 25! Ale pubertu ešte zďaleka nemá za sebou

Pred 25 rokmi sa zrodil technický dokument, ktorý navrhol spôsob, ako pristupovať k súborom na vzájomne prepojených počítačoch. Jeho autorom bol (dnes už Sir) Tim Berners-Lee a vytvoril tak základ služby World Wide Web, ktorá dnes ovplyvňuje životy miliárd ľudí.

Dvadsaťpäť rokov je pomerne dlhý čas na to, aby pravidlá, koncepty a technológie dozreli. V prípade webu, resp. internetu to nie je úplne tak. Ešte stále nie sú vyriešené otázky a diskusie okolo potreby jeho regulácie, neutrality, anonymity, ochrany súkromia, bezpečnosti a kontroly. Rovnaký búrlivý vývoj zaznamenávajú aj technológie. Pozrime si bleskový prehľad aktuálnych udalosti, ktoré o tom nasvedčujú.

Americký súd nedávno zamietol pravidlá známe pod názvom sieťová neutralita, presadzované zo strany FCC, ktoré okrem iného mali zaručovať rovnaký prístup k dátam zo strany poskytovateľov internetového pripojenia (ISP) a zakázať obmedzovanie prístupu k internetu. ISP si teraz môžu účtovať poplatky pre poskytovateľov obsahu napr. za rýchlejší prístup k službám, ako je videostreaming (Netflix, YouTube atď.), čo sa môže mať dosah aj na bežných používateľov. ISP môžu spomaliť či zablokovať prístup k niektorým stránkam z čisto obchodných dôvodov. Neutralita je dôležitá okrem iného aj preto, aby bol internet otvorený ďalším inováciám.

Z druhej strany Atlantiku však prišla aj pozitívna správa – USA sa vzdá kontroly nad správou root zóny doménového systému. Ministerstvo obchodu USA delegovalo svojho času tieto právomoci na organizáciu ICANN, ktorá rozhoduje o novo vytváraných doménach najvyššej úrovne, zabezpečuje dohľad na root DNS servery a prideľovanie blokov voľných adries IPv4. Hoci ICANN funguje ako nezisková organizácia, spadá do právnej jurisdikcie USA. Nový nástupca by mal vzísť z dohody medzivládnych odborných organizácií, regionálnych ISP a privátneho sektora do septembra 2015.

Po prevalení sa škandálu s NSA sa nechali Nemci a Francúzi počuť, že chcú vybudovať novú európsku verziu internetu, ktorá by pomohla udržať dáta občanov EÚ mimo dosahu NSA. To by však bolo možné, resp. zmysluplné iba za predpokladu, že by súčasne vybudovali aj európsku verziu Facebooku a ďalších služieb, ktoré prevádzkujú americké spoločnosti ako Google, Apple, Microsoft a spol. To si ešte teoreticky viem ako-tak predstaviť, ale už mi nejde do hlavy, ako by chcel Brusel administratívne zabezpečiť ochranu a kontrolu toku osobných údajov, keď sa už raz na tieto servery dostanú.

Podstatne veselšie správy prichádzajú z oblasti technológií. Južná Kórea a následne aj Nemecko a Veľká Británia oznámili, že sa chystajú investovať miliardy dolárov do technológie siete 5G, ktorá urobí mobilné prenosy 1000× rýchlejšími, ako je to dnes. Pokiaľ súčasnou 4G technológiou možno 800 MB film stiahnuť asi za 40 sekúnd, v prípade 5G sietí to bude trvať len jednu sekundu. Podľa plánov by sa skúšobné prevádzky 5G sietí mali začať v roku 2017 a plná prevádzka sa má spustiť v roku 2020.

Zaujímavé sú aj inovácie, ktoré umožnia dostať vysoké prenosové rýchlosti ku koncovým používateľom. Koncept mesh siete vytvorenej gigabitovými Wi-Fi routermi umiestnenými na strechách domov umožní pripojiť obyvateľov sídlisk bez potreby zakopania káblov po uliciach. Wi-Fi routery budú vzájomne bezdrôtovo prepojené a okrem toho budú poskytovať bezdrôtové pripojenie aj používateľom. Celá sieť sa bude pripájať k centrálnemu uzlu pripojenému na optiku, ktorý bude spoločný pre celé sídlisko. Tieto routery využívajú najnovší štandard 802.11ac typu Wave 2, ktorý dokáže využiť inteligentné antény MU-MIMO na poskytovanie samostatného širokopásmového pripojenia viacerým zariadeniam súčasne. Routery Wave 2 by mali poskytovať teoretickú prenosovú rýchlosť až 2 Gbit/s.

So zaujímavým konceptom prišla organizácia MDIF, ktorá má zámer vybudovať Outernet – globálnu sieť satelitov, ktorá by vysielala dáta z internetu pre každého obyvateľa planéty zadarmo. A takisto bez filtrovania, resp. cenzúry obsahu. Pomôcť pri tom má sústava satelitov, ktoré chce MDIF vyslať na obežnú dráhu. Tok dát by bol, samozrejme, jednosmerný, dáta by vysielali k satelitom pozemné stanice a satelity by ich potom šírili dole k používateľom v nekonečnej slučke, kým k nim dorazia nové dáta. Pripomína to skôr vysielanie televízneho programu, používatelia si však budú môcť vybrať, aké informácie chcú prioritne dostávať. Niečo ako BitTorrent, ale z vesmíru. Vysielať sa bude spravodajstvo, vzdelávací obsah (Khan Academy, Coursera atď.), softvérové aplikácie, filmy, hudba, hry a, samozrejme, Wikipédia. No Outernet poskytne aj možnosť zabezpečenia núdzovej komunikácie pri výpadku mobilných sietí a globálny notifikačný systém. Prvé satelity by mali vysielať obsah už v júni budúceho roka.

A keď už sme vo vesmíre, ešte jedna perlička. Medzinárodná vesmírna stanica ISS už čoskoro otestuje vysokorýchlostný prenos dát na Zem laserovým lúčom. Kým súčasné rádiové technológie umožňujú prenos slimačími rýchlosťami 200 až 400 kbit/s, dátová komunikácia laserovým lúčom umožní za ideálnych podmienok dosiahnuť rýchlosť až 50 Mbit/s a v budúcnosti umožní dostať sa na rýchlosti okolo gigabitu za sekundu.

Vybral som iba niekoľko príkladov dokumentujúcich fakt, že web a internet ešte zďaleka nedokončili svoj vývoj. Na jednej strane sa môžeme tešiť na nové prenosové technológie, vyššiu rýchlosť a atraktívne služby. Na druhej strane by sme mali starostlivo strážiť jeho bezpečnosť, neutralitu, dôveryhodnosť, anonymitu a dostupnosť pre všetkých. Čítajte PC REVUE a budete v obraze, čo sa bude ďalej diať


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Blogy

Zašoférujte si, kým ešte môžete

09.10.2016 22:14

Určite ste si všimli, že sa v poslednom čase v PC REVUE dosť venujeme autám. Nie, nemeníme sa na automagazín, digitálne technológie sa jednoducho čoraz viac rozširujú aj do iných oblastí a automobilov ...

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

Kyocera - prve-zariadenia-formatu-a4-s-vykonom-a3

Najnovšie videá