Image
23.5.2016 0 Comments

VEDA: Vedci tvrdia, že objavili dôkazy cunami na Marse

Medzinárodný tím vedcov tvrdí, že objavil stopy po dvoch cunami, ktoré v minulosti zaplavili povrch Marsu. Odborníci sa odvolávajú na satelitné snímky červenej planéty, ktoré vraj zobrazujú významnú redistribúciu sedimentov na rozľahlom území na krajoch jej severných nížin. Svoje objavy vedci publikovali v magazíne Scientific Reports.

Vedecká obec sa dlho nazdávala, že rovinatý povrch severnej pologule Marsu mohol pred troma miliardami rokov pokrývať oceán. Túto teóriu však vyvracala skutočnosť, že nedokázali identifikovať pobrežie. Podľa novej štúdie breh niekdajšieho marťanského mora mohli zakryť sedimenty, ktoré naň vyvrhli pravidelné cunami. "Očividne, je to jedna z implikácií tejto štúdie - aby sme mohli mať cunami, musíte mať oceán," priblížil Jose Alexis Palmero Rodriguez z Planetary Science Institute v americkom Tuscone. "Myslíme si, že toto odstráni množstvo neistôt, ktoré obklopujú teóriu o oceáne," povedal.

Rodriguez a jeho tím tvrdia, že oblasti sedimentov pozorované satelitom vydávajú dôkazy o dvoch obrovských cunami. Prvá sa prejavovala podobne ako na Zemi, keď vlny vyvrhnú množstvo sedimentu vrátane masívnych balvanov do väčších nadmorských výšok. Keď sa vyplavená voda vracia naspäť do oceánu, vytvára si v sedimente kanály. Práve také pozoroval Rodriguezov tím na snímkach Marsu. Druhá cunami sa podľa vedcov udiala o niekoľko miliónov rokov neskôr, keď planéta bola už výrazne chladná. Následkom studenej klímy vyplavená voda na brehu zamrzla a nevrátila sa do oceánu. To podľa vedcov vysvetľuje prítomnosť veľkých lalokov pozostávajúcich zo sedimentu, pričom na nich spomínané kanály chýbajú.

Zasiahnuté oblasti majú pritom rozlohu 800-tisíc kilometrov štvorcových pri prvej a milión kilometrov štvorcových pri druhej cunami. Výskumníci tiež vyrátali, že tieto cunami spôsobili nárazy objektov do povrchu Marsu, pričom krátery po dopade mali pravdepodobne priemer 30 kilometrov. Vlny mali podľa nich výšku 50 metrov, no na niektorých miestach mohli dosiahnuť až 120 metrov. Ako tiež vedci uviedli, spomínané laloky by mohli byť dobrým miestom pre budúce prieskumy sond či astronautov, pretože si pravdepodobne udržali informácie o povahe niekdajšieho oceánu a možno i stopy prípadného života.

Autor: Redakcia

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Výskum

Vedci objavili 3D grafén. Je porézny, 10-krát pevnejší ako oceľ, pričom má iba 5 % jej hustoty

12.01.2017 00:40

Vedci z MIT vytvorili nový materiál, ktorý je pevnejší ako grafén. Uplatniť by sa mohol v oblasti architektúry, stavebníctva, ale dal by sa použiť aj na filtrovanie. Doteraz sme ako najpevnejší mater ...

Výskum

Pamäť ako procesor. Vedci našli spôsob, ako pamäte ReRAM použiť na výpočty

11.01.2017 00:30

Tím vedcov z univerzít v Singapure a Nemecku vymyslel spôsob, ako premeniť najnovšie modely pamäťových čipov RAM na jednotky spracúvajúce dáta, čím by sa dala eliminovať potreba CPU. Vo svojom výskum ...

Výskum

Slovenská vedkyňa bude veliteľkou misie na „Mars“

10.01.2017 00:29

Slovenská vedkyňa Dr. Michaela Musilová sa stala hlavnou veliteľkou medzinárodnej posádky, ktorá uskutoční misiu na simulovaný Mars. Už o par dní odlieta do USA, aby v americkej púšti uskutočnila niek ...

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

ITSMF jar

Najnovšie videá