Image
3.1.2013 0 Comments

Umelá inteligencia: Rozprávanie s robotmi

Robots.jpgUmelá inteligencia sa čoskoro priblíži bežnému používateľovi, a nielen preto, aby ho zabávala. V roku 2012 slávil svet sté výročie od narodenia Alana Turinga, britského matematika a inžiniera, ktorý zásadným spôsobom prispel k rozvoju dnešných počítačov. Domnieval sa, že umelá inteligencia je reálna a že ju ľudstvo dosiahne niekedy ku koncu 20. storočia. Táto predpoveď sa síce neukázala ako reálna, Turing však podal prvý presnejší opis toho, ako si umelú inteligenciu vôbec predstaviť.

Vymyslel jednoduchý experiment: Umiestnite počítač a človeka do oddelených miestností a komunikujte s nimi iba textovo. Ak nie je podľa textového výstupu možné rozlíšiť, kto alebo čo je v ktorej miestnosti, znamená to, že medzi entitami vnútri nie je žiadny rozdiel.
Ak je v jednej z miestností človek a považujeme ho za inteligentného, ​​musíme za inteligentný považovať aj počítač v druhej miestnosti. Experiment dostal názov Turingov test.

Turingov test v praxi

"Na internete nikto nespozná, že si pes." Výrok sa stal známym po tom, čo sa piateho júna roku 1993 objavil v časopise The New Yorker kreslený vtip zobrazujúci dva psy - jeden sedí na stoličke pred počítačom a obracia sa s touto vetou na druhého psa sediaceho na zemi. V roku 2000 sa vtip stal nejreprodukovanějšou kresbou New Yorker a jeho autor Peter Steiner na ňom zarobil cez 50 000 dolárov.

V dobe, kedy sa veľmi rýchlo rozvíjajú schopnosti programov, často nazývaných aj roboty, možno spomínaný výrok parafrázovať: "Na internete nikto nespozná, že si počítač." Snáď každý sa už niekedy stretol s podivnou úlohou, ktorú mu zadala webová stránka, na ktorú chcel niečo pripísať. Musel rozpoznať podivne skrútené písmená alebo čísla a prepísať ich niekde do vedľajšieho políčka.

Stránka sa tak snaží spoznať, či ju chce využiť človek alebo program. Tento systém sa volá CAPTCHA, je to skratka, ktorá znamená Completely Automated Public Turing test to tell Computers and Humans Apart. Ide teda o určitú verziu Turingoveho testu, pri ktorom však človek neskúma stroj, ale naopak stroj človeka. Podmienkou funkčnosti tohto opatrenia je predpoklad, že neexistuje žiadny softvér dostatočne sofistikovaný, aby prečítal a reprodukoval zdeformovaný obrázok.

Inteligencia podľa Turinga

Aby prešiel štandardným Turingovým testom, musí byť stroj schopný používať prirodzený jazyk (teda napríklad jazyk, ktorým sa medzi sebou dorozumievajú ľudia), uvažovať, mať vedomosti a byť schopný učiť sa. Meradlom inteligencie je v tomto teste človek. Presnejšie by teda bolo napísať, že Turingov test skúma, ako sa stroj dokáže svojím "myslením" pripodobniť človeku.

Turingov test od stroja vyžaduje ľudské myslenie bez ohľadu na to, či je alebo nie je inteligentný. Dokonca skúma správanie, ktoré by sme za inteligentné pravdepodobne neoznačili - napr. tendenciu slovne napádať partnera, klamať alebo mieru s akou sa dopúšťa pravopisných chýb. Ak stroj nie je schopný takéto správanie imitovať, Turingovým testom neprejde.

Naopak niektoré typy inteligentného správania nie sú ľuďom vlastné. Turingov test od strojov vyžaduje, aby zámerne klamali. Musia sa vyhnúť situácii, v ktorej by mohli pôsobiť inteligentnejšie ako človek.

Každoročná súťaž o robota, ktorý sa svojou inteligenciou najviac podobá človeku, sa volá Loebnerova cena. Súťaž založil Hugh Loebner v roku 1990. Robot najviac sa podobajúci človeku je odmenený sumou 3 000 dolárov. V rámci súťaže sú vypísané ešte dve ďalšie ceny udeliteľné iba raz, ktoré zatiaľ nikto nevyhral. Dvadsať päť tisíc dolárov získa robot, ktorého nebudú schopní odlíšiť od človeka. Sto tisíc dostane robot, ktorý prejde Turingovým testom obsahujúcim aj audiovizuálne úlohy.

Vo chvíli, keď bude táto cena udelená, celá súťaž skončí. V roku 2011 sa stal víťazom Bruce Wilcox s robotom Rosette, s ktorým sa môžete porozprávať tu, výhercovia predchádzajúcich ročníkov sú roboti Elbot alebo Jabberwacky.

A čo o svojom výtvore hovoria tvorcovia robota Jabberwocky? Popisujú ho ako umelú inteligenciu - chatovacieho robota, ktorého cieľom je simulovať prirodzenú ľudskú konverzáciu s dôrazom na zábavu a humor. Jabberwacky sa tiež dokáže učiť. Robot v určitom zmysle modeluje spôsob, ktorým sa ľudia učia jazyk, fakty, vzťahy a pravidlá. Pamätá si všetko, čo mu kto kedy povedal. Keď odpovedá, porovnáva kontext, nie je však obmedzený pevne stanovenými pravidlami. Je schopný naučiť sa akýkoľvek jazyk, ak má dostatok materiálu, z ktorého by mohol čerpať.

Čínska izba

Stále však nejde o skutočnú umelú inteligenciu. Stav dnešných inteligentných aplikácií dokladá nasledujúci príklad.

Predstavte si, že ste v kabínke s malým priezorom, ktorý vás spája s okolitým svetom. Máte k dispozícii papier, ceruzku a ohromnú knihu obsahujúcu milióny čínskych viet. Máte na starosti jednoduchú úloha. Kedykoľvek vám priezorom niekto podá kus papiera s určitými znakmi, musíte ich vyhľadať v knihe, pripísať pod ne odpoveď a zase papier vrátiť priezorom von. Nemáte tak vlastne žiadnu predstavu o tom, čo robíte, zato vonkajšiemu svetu pripadá, že viete skvele čínsky.

Autorom tohto príkladu, ktorý je známy pod názvom Čínsky izba, je J. R. Searle. Chcel ním ukázať, že počítače nemôžu byť nikdy v pravom slova zmysle inteligentný. Poukazuje na zjavný rozdiel medzi syntaxou a sémantikou - skladbou a významom. Aby mohol robot odpovedať zdanlivo inteligentne, nemusí rozumieť vetám, ktoré používa. Podľa Searlea začne byť stroj inteligentný až vo chvíli, keď bude vedieť, čo robí.

Umelá inteligencia - praktické využitie

Hoci stroje zatiaľ nedosahujú takú inteligenciu, aby úspešne prešli Turingovým testom, nieto aby zodpovedali požiadavke, ktorá vyplýva z príkladu Čínskej izby, začínajú sa inteligentné aplikácie uplatňovať v bežnom živote čím ďalej tým viac.

Z poslednej doby je známa aplikácia Siri pre iPhone. Ide o softvér z kategórie inteligentných softvérových asistentov, ktoré sú schopné vykonávať špecifické úlohy bez zásahu používateľov. Inteligentný softvér kombinuje tradične neprepojené prístupy k umelej inteligencii a snaží sa vytvoriť osobného asistenta, ktorý sa zlepšuje v komunikácií s používateľom.

Účelom vývoja inteligentného asistenta je vytvoriť softvér, ktorý bude používateľa zabávať a zároveň zvýši efektivitu činností, ktoré bežne vykonáva. Inteligentný asistent je dnes schopný zariadiť rezerváciu reštaurácie, skontrolovať čas odletu alebo naplánovať aktivity na víkend.

Zdroj: computerworld.cz


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Technológie

Koniec dokazovania, že nie sme robot. Google pripravuje systém Neviditeľná reCAPTCHA

07.12.2016 11:38

Pred niekoľkými rokmi Google zjednodušil používateľom webu dokazovanie, že sú ľudia, a nie automatizované roboty, keď nahradil systém CAPTCHA (akronym pre Completely Automated Public Turing test to te ...

Technológie 1

Video: Virtuálna realita ukazuje, čo sa môže stať, ak budete auto šoférovať opití

07.12.2016 00:21

Britská spoločnosť Diaego, ktorej patria značky ako Johnnie Walker, Smirnoff či Guinness použila „taktiku zastrašovania“  a spojila svoje sily so Samsungom pri tvorbe dosť hrôzostrašného videa s virtu ...

Technológie

Telefón nabitý do minúty a batéria poháňaná baktériami? Na alternatívne zdroje energie si ešte počkáme

07.12.2016 00:16

Hoci batériám stále dominujú tie lítiovo-iónové, vedci priebežne hľadajú efektívnejšie alternatívy. Nové prototypy vydržia napríklad 7500 cyklov vybitia a nabitia, majú až osemkrát vyššiu energetickú ...

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

Kyocera - prve-zariadenia-formatu-a4-s-vykonom-a3

Najnovšie videá