SAMSUNG_022024A Advertisement SAMSUNG_022024A Advertisement SAMSUNG_022024A Advertisement

Technológie, ktoré ovplyvnia našu budúcnosť

0

Začiatok roka je tradične spojený s víziami a očakávaniami, kam sa posunie vývoj produktov a technológií. Pripravili sme vám do tohto vydania viacero nadčasových článkov, prehľad noviniek z kľúčovej výstavy CES, ako aj náš redakčný podhľad na jednotlivé technologické oblasti. Ja k tomu dopĺňam pár postrehov, zaujímavostí a komentárov.

Megatrendom súčasnosti je pridávanie inteligencie do rôznych prístrojov, zariadení a komplexných celkov okolo nás. Upgrade IQ zažili pred časom telefóny, televízory, teraz dostávajú inteligenčnú kúru domácnosti a spotrebiče v nej, celé budovy, mestá aj s ich celou infraštruktúrou (Smart Cities). Inteligenciu získavajú aj autá, ktoré dokážu lepšie a rýchlejšie zareagovať v kolíznej situácii, nadobúdajú schopnosť predvídať nebezpečenstvo a zabezpečiť tak ochranu pasažierov. Inteligentné auto vybavené citlivejšími a presnejšími snímačmi, ako sú ľudské zmysly, dokáže skôr rozpoznať v tme či hmle neosvetleného cyklistu na ceste, bezpečnejšie, efektívnejšie a úspornejšie jazdiť či samo zaparkovať v stiesnenom priestore bez asistencie dvojnohého šoféra. Každá z veľkých automobiliek má vlastnú stratégiu v oblasti autonómnych vozidiel a prvé z nich sa už dostávajú do predaja. Napríklad nový Mercedes triedy E, predstavený na tohtoročnom veľtrhu CES, dokáže kompletne prebrať riadenie, hoci vodič musí mať stále ruky na volante. Pokiaľ ich dá dole na viac než pár sekúnd, zapne sa varovná signalizácia. Iné automobilky sa sústreďujú na asistenciu v prípade kolíznych situácií (napr. núdzové brzdenie) či automatické rozpoznávanie dopravných značiek, ktoré upozorní vodiča na ich ignorovanie, napr. na zákaz predbiehania, nedodržanie prednosti v jazde atď. Počas najbližších pár rokov bude trend inteligencie áut dramaticky narastať a okolo roku 2020 by sa mal aspoň základný asistenčný systém autonómneho riadenia stať bežnou výbavou všetkých aut. O ďalších 10 rokov by mali byť autá schopné jazdiť úplne autonómne a bez ľudskej asistencie sa postarať o zaparkovanie, umytie auta či prehliadku v autoservise. To nahráva aj rozvoju zdieľanej ekonomiky, kde jedno auto bude patriť viacerým spolumajiteľom a tí sa oň budú podľa potreby deliť.

Aj v oblasti dronov badať veľký pokrok, pribúda im inteligencia a autonómnosť, vďaka ktorej dokážu sledovať cieľový objekt a popri tom sa vyhýbať aj prekážkam, napr. stromom či stožiarom. Zvyšuje sa presnosť riadenia ich pohybu, čo umožňuje naraz ovládať celý roj desiatok dronov v uzavretej miestnosti bez toho, aby sa pozrážali. Zvyšuje sa aj ich dolet a nosnosť, izraelský armádny dron AirMule už dokáže odviezť poltonový náklad rýchlosťou 180 km/h a vystúpiť až do výšky až 5500 metrov. Čínsky dron Ehang 184, určený na prevážanie osôb, zase unesie 100 kg človeka a môže s ním letieť po dobu 23 minút. Ovláda sa cez tablet, na ktorom sa navolí trasa a následne už dron letí automaticky. Samozrejme, tak ako slovenský Aeromobil čaká aj drony ďalší technologický vývoj, ale najmä zápas s legislatívou, ktorá reguluje dopravu. Nový druh zariadení, ktoré sa pohybujú v 3D a mali by lietať nad našimi hlavami, budovami a inými citlivými zónami, predstavuje veľmi veľkú výzvu. Potrvá ešte pár rokov, kým drony budú disponovať dostatočným výkonom, výdržou a inteligenciou, aby zvládali prepravu nákladu či osôb v akomkoľvek náročnom teréne, za akýchkoľvek poveternostných podmienok a s bezpečnou alternatívou pristátia v prípade zlyhania pohonných jednotiek. A potrvá ešte ďalších pár rokov, kým regulačné orgány túto formu dopravy akceptujú a povolia. V prípade veľmi optimistického scenára sa autonómnych lietajúcich robotaxíkov, ktoré poznáme zo sci-fi filmov, dočkáme už o takých 5 až 10 rokov.     

Samozrejme, vývoj napreduje v mnohých ďalších oblastiach, ako je telemedicína umožňujúca vyšetrovanie aj liečenie pacientov na diaľku, high-tech oblečenie prešpikované zdravotnými či športovými senzormi a pripojené na internet, 3D tlač súčiastok či celkov z anorganických materiálov, ale aj organických tkanív,  inteligentné okuliare a ďalšie asistenčné pomôcky na zlepšenie senzorickej výbavy jedincov, implantácia zdravotných senzorov pod kožu atď.

Veľká téma je IoT – internet vecí. Megasieť snímačov a akčných členov,  ktoré nás budú obklopovať doslova všade – doma, v práci, na ulici, v obchode, autobuse, pričom inteligentný riadiaci systém ich bude ovládať tak, aby zjednodušili a spríjemnili rôzne činnosti (starostlivosť o dom, zásobovanie potravinami, efektívnejšie využívanie energií), urobili náš život bezpečnejším (predikcia incidentov) alebo zefektívnili výrobu či zásobovanie. Keďže toto je téma, ktorej sa pravidelne budeme aj naďalej venovať, nebudem zachádzať do detailov, spomeniem iba jeden spoločenský aspekt, ktorým je hrozba straty súkromia. Snímače zaznamenávajúce našu polohu, činnosti, emócie, záujmy, vzťahy, názory atď. budú naozaj všade okolo nás a my nebudeme mať veľa možností vyhnúť sa im a zabrániť zberu a využívaniu (zneužívaniu) citlivých informácií. Iste, už to bolo povedané veľakrát a strašenie dystopickou orwellovskou spoločnosťou podvedome alibisticky odsúvame do ďalekej budúcnosti, keď sa nás to už nebude osobne týkať. Naozaj je to však otázka až vzdialenej budúcnosti? Na zváženie dávam do pozornosti návrh zákona, ktorým sa v New Yorku a Kalifornii snažia štátne orgány presadiť zákaz predaja smartfónov, ktorých šifrovanie sa nedá obísť. Týka sa to najmä veľkých hráčov, ako je Apple, ktorý od verzie iOS 8 spustil šifrovanie dát uložených v iPhone, ako aj Google, ktorý zaviedol podobné šifrovanie od verzie Android 6.0 Marshmallow. Keby bol zákon schválený, obe spoločnosti by mohli čeliť pokute 2500 dolárov za každý takýto telefón predaný v danom štáte po jeho vstúpení do platnosti. Uvidíme, ako celá kauza dopadne, v každom prípade treba počítať s tým, že snahy vlád špehovať vlastných, ale aj cudzích občanov či firmy a organizácie tu budú aj po odhaleniach Eduarda Snowdena. Rozdiel v hodnote a význame informácií vytiahnutých z mailov, telefonátov, vyhľadávania či facebookových statusov je však oproti stavu, keď bude celý svet prešpikovaný kamerami a snímačmi, diametrálne iný. Dúfajme, že tak ako v prípade počítačových vírusov a AV nástrojov na ochranu pred nimi sa vždy nájde koncepčné a technologické riešenie, ktoré nás ochráni pred hrozbou Veľkého brata. 

Zaujímavé čítanie vám želá

Martin Drobný

 

Zobrazit Galériu

Martin Drobný

Všetky autorove články

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať