Image
5.2.2013 0 Comments

Sedem nápadov, ktoré môžu zmeniť svet

Spravodajský portál Wired.com pripravil zoznam zaujímavých nápadov, ktoré by mohli zmeniť svet. Ako sa vám pozdáva myšlienka nabíjateľných lietadiel alebo digitálnych displejov v kontaktných šošovkách?

Nabíjateľné lietadlá

Očakáva sa, že do roku 2031 sa dopyt po leteckej doprave viac ako zdvojnásobí. Bude teda treba vymyslieť nový spôsob na jeho zefektívnenie. K dispozícii je niekoľko možností. NASA napríklad uvažuje nad kompletnou zmenou dizajnu lietadiel, čím by sa znížila spotreba o 50 percent - jeden z konceptov je MIT D Series. Alternatívou je aj inteligentnejší navigačný systém. Ten by zas skrátil letecké trasy. Do úvahy však pripadajú aj lietadlá na elektrický pohon, ktoré by dokázali lietať na krátke vzdialenosti. Tie by mohli byť aj nabíjateľné. Slovinská firma Pipistrel vyvinula elektrické štvorsedadlové lietadielko s dvojnásobným doletom oproti obdobným modelom na klasický pohon.

nabijatelne_lietadla.jpg

Molekulárne zdroje paliva

Fotosyntéza je biochemický proces zachytávania energie slnečného žiarenia a jeho využitia na fixáciu oxidu uhličitého v zelených rastlinách a niektorých prokaryotoch za vzniku sacharidov. Tento princíp podľa chemika Harryho Graya teoreticky možno využiť aj v snahe navrhnúť generátor, ktorý dokáže takmer donekonečna poskytovať obnoviteľnú energiu. Gray pri návrhu konceptu vychádza aj zo svojich znalostí o elektrónoch a hybridných molekulách, tzv. metaloproteínoch. Problémom však ostáva nespoľahlivosť biologických častíc, ktoré sú krehké a nestabilné. Gray sa teda so svojimi kolegami snaží vytvoriť molekulárne stroje - batérie pozostávajúce z oxidu kovu a kremíka. Z hľadiska teoretického konceptu oxidy kovu dokážu absorbovať modré vlnové dĺžky slnečného žiarenia a túto energiu využiť na rozdelenie morskej vody na kyslík a protóny. Kremík absorbuje červené svetlo a kombinuje protóny s elektrónmi - touto kombináciou obyčajne vzniká vodík, ktorý sa dá využiť aj ako palivo.

molekularne_zdroje_paliva.jpg

Púšte ako elektrárne

Púšte dokážu v priebehu šiestich hodín počas slnečného dňa pohltiť viac energie, ako ľudstvo spotrebuje za rok. Je teda logické, že vedci a inžinieri sa snažia vymyslieť spôsob, ktorý by púšte využil na elektrárne. Snahou organizácie Desertec je vystavať na púšťach solárne a veterné elektrárne. Tie by mali poskytovať cenovo dostupnú a obnoviteľnú energiu ostatným regiónom. Jeden z prvých projektov sa snaží vytvoriť infraštruktúru, ktorá by poskytovala energiu Európe. Odhaduje sa, že severná Afrika by takýmto spôsobom mohla do roku 2050 produkovať 20 % energie spotrebovanej v rámci Európy - vedci odhadujú, že na tieto účely bude treba využiť 210 štvorcových kilometrov púšte. Hoci sú technológie na vybudovanie projektu dostupné, problémom ostáva politická situácia. Očakáva sa však, že v budúcnosti by mohla Čína získavať energiu z púšte Gobi.

Inteligentné kontaktné šošovky

Inteligentné telefóny umožnili ľuďom neustály prístup k informáciám a pripojenie do internetu. Nevýhoda týchto zariadení je v tom, že používatelia sa musia pozrieť na displej, zariadenie vytiahnuť alebo schovať. Jednoduchšie by bolo, keby sa displeje nachádzali na ľudských očiach - o priamom prepojení s ľudským mozgom hovoria zakladatelia Googlu už od roku 2002 a projekt Google Glass môže predstavovať začiatok postupného vývoja, ktorý sa možno skončí inteligentnými kontaktnými šošovkami s displejmi. Takéto šošovky by mohli byť vybavené mikrosystémom a prijímačom nie hrubším ako ľudský vlas, vďaka čomu by sa mohli pripojiť aj do internetu a poskytovať používateľom potrebné informácie a rozšírenú realitu.

Vojna asteroidom

Z trochu iného súdka - ľudstvo nie je pripravené na veľké asteroidy, ktoré by mohli prípadne zasiahnuť Zem. Vo filme Armageddon sa podarilo zničiť asteroid pomocou podpovrchovej explózie. Podobný scenár je teoreticky možný aj v skutočnosti vďaka konceptu inštitúcie Asteroid Deflection Research Center. Raketa s označením Hyper-Velocity Asteroid Intercept Vehicle pozostáva z dvoch častí - z prednej časti, ktorá sa dokáže dostať pod povrch asteroidu (táto skutočnosť je z hľadiska bezpečného zničenia asteroidu veľmi dôležitá), a zo samotnej bomby. Úhrnné náklady na tento systém by mali byť okolo 500 miliónov dolárov a prvé praktické testy by sa mali uskutočniť okolo roka 2020.

Diamantové kosti, lietadlá či mrakodrapy

Diamanty patria medzi najodolnejšie materiály, ktoré sa nachádzajú na Zemi. Tento materiál disponuje viacerými ideálnymi vlastnosťami, žiaľ, veľké diamanty sú raritou. Stephen Bates, 64-ročný vedec, sa snaží vyrobiť syntetizované veľké diamanty. Využíva na to svoje skúsenosti z tvorby piestového motora, ktorý vyrobil zo zafíru. Koncept syntézy je v princípe jednoduchý - do formičky sa uloží diamantový prach a fulerén. Nasleduje laserový výstrel, ktorý spôsobí, že uhlík z fulerénu skondenzuje medzi čiastočkami diamantu a vytvorí stabilnú hmotu. Keby bola vďaka tejto technológii výroba veľkých diamantov podobne bežná ako výroba ocele, diamanty by sa mohli začať využívať aj ako súčiastky lietadiel, kostné náhrady či stavebný materiál - skúste si napr. predstaviť diamantový mrakodrap.

Wi-Fi sprej

Nároky na rýchlosť pripojenia a objem prenesených dát rastú, čo pre mobilných operátorov predstavuje problémy - mobilné zariadenia expandujú rýchlejšie, ako sa modernizujú mobilné siete. Niektorí poskytovatelia telekomunikačných služieb a internetu preto začínajú využívať vysielače, ktoré okrem mobilného 4G internetu poskytujú aj pripojenie Wi-Fi. So zaujímavým riešením prišla spoločnosť Chamtech Enterprises, ktorá vyvinula Wi-Fi sprej. Tekutina, ktorá pozostáva z miliónov nanokondenzátorov, dokáže prijímať rádiový signál lepšie ako klasické kovové tyče. Wi-Fi antény vďaka tomuto spreju možno vytvoriť prakticky na hocakom povrchu - v kombinácii s routerom tak môžu „nasprejované" antény vytvoriť efektívnu infraštruktúru Wi-Fi hotspotov.


Zdroj: wired.com


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Technológie

Video: Robot Atlas už prejde po členitom teréne bez toho, aby ho dopredu poznal

02.12.2016 11:58

Známy výrobca robotov Boston Dynamics vydal najnovšiu verziu dvojnohého robota Atlas začiatkom roka. Teraz ho v spolupráci s Florida Institute for Human & Machine Cognition (IMHC) ďalej zlepšil. N ...

Technológie

V Indii dali do prevádzky najväčšiu solárnu elektráreň na svete s výkonom 648 MW

02.12.2016 00:16

Po ôsmich mesiacoch výstavby spustili do prevádzky solárnu elektráreň v indickom Kamuthi (v štáte Tamilnádu), ktorá sa stala najväčšou na svete a na prvej priečke rebríčka nahradila kalifornskú elektr ...

Technológie

Japonská neurónová sieť vie vyfarbiť čiernobiele obrázky. Vyskúšajte si to

01.12.2016 00:16

Máte čiernobiele fotografie, no radi by ste z nich urobili farebné? Pomôcť vám môže šikovný nástroj založený na neurónovej sieti, ktorý vytvorili japonskí akademici z tokijskej Waseda University. Nás ...

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

Kyocera - prve-zariadenia-formatu-a4-s-vykonom-a3

Najnovšie videá