Image
23.11.2016 0 Comments

Rozhovor: Cez Finstat sa dá posúdiť nielen finančné zdravie firmy

Filip Glasa, CEO a zakladateľ

Čo vás motivovalo na to, aby ste spustili Finstat?
V tom čase, v roku 2012, sme nemali jasnú predstavu. Videli sme užitočné dáta, ktoré sa dajú lepšie interpretovať a vizualizovať. Vtedy som si predstavoval, že by sme mohli vytvoriť pekný dátový projekt. Dnešná podoba Finstatu sa formovala dlho a motivácia pokračovať v ňom prichádzala postupne, vždy, keď sme zvládli pár krokov a niečo sa nám podarilo.

Čo všetko sa dá vyčítať z ekonomických výsledkov firiem?
Z výkazov a ich analýzy sa dá posúdiť napríklad finančné zdravie firmy. Je to najpoužívanejší dôvod, prečo sa finančné výkazy firiem analyzujú. V pomerových ukazovateľoch aj v trendoch zmien sa dajú nájsť varovné signály o tom, že firma nemusí nehospodáriť rozumne.

Dá sa odhadnúť ekonomické zdravie firiem, či sa nenachádzajú na trajektórii k útlmu či bankrotu?
Používajú sa na to kreditné predikčné modely, ktoré majú rôznu presnosť. My sme testovali viacero modelov na veľkej vzorke dát (170-tisíc firiem) a výsledky ukázali schopnosť predikcie od 40 % do 85 %. Tie so 40-percentnou presnosťou sú nepoužiteľné.  Tie s 85-percentnou presnosťou sa dajú použiť na orientáciu, ale nemôže to byť jediné kritérium. Okrem nich treba pred vážnym rozhodnutím urobiť aj dôkladnú ručnú finančnú analýzu a zanalyzovať aj nefinančné dáta, najmä právne dáta.

Dajú sa odhaliť podvodné konania, daňové „optimalizácie“, schránkové firmy atď.?
Na odhalenie podvodného konania treba oveľa viac práce, nielen analýzu výkazov a verejne dostupných právnych informácií. Nájdu sa síce príklady firiem, kde by na zistenie čudného správania stačili aj verejné informácie, ale väčšinou je analýza finančných a právnych dát v týchto prípadoch len časť práce novinárov, ľudí v bankách, právnikov a podobne, ktorí sa týmito prípadmi zaoberajú. Daňová optimalizácia sa priamo zo zverejňovaných výkazov nedá zistiť – na to treba vidieť konkrétne faktúry, daňové doklady a zmluvy, ku ktorým má prístup len finančná správa.

Možno odhaliť ekonomické prepojenia s inými firmami, prelievanie kapitálu a pod.?
Samozrejme, že niečo sa dá vyčítať z dát z obchodného registra a väzieb medzi osobami a firmami. Akciové spoločnosti však nemajú väčšinou uvedených akcionárov v ORSR, takže k týmto údajom sa nedostanete. Okrem automatického spracovania dát je dobré prejsť ručne napríklad poznámky k výkazom alebo výročné správy, kde sa tieto informácie často nachádzajú.

Aké boli reakcie verejnosti po spustení Finstat?
Časť ľudí bola rada, najmä profesionáli, ktorí s podobnými dátami už pracovali. Napríklad právnici, novinári, analytici už nemuseli tieto dáta prácne získavať z jednotlivých registrov alebo z platených databáz. Podnikatelia, ekonómovia a účtovníci zase boli radi, že nemusia platiť za drahé platené databázy a základné analýzy a interpretáciu dát si môžu pozrieť zadarmo.Na druhej strane sa logicky mnohým ľuďom nepáčilo to, že údaje, ktoré kedysi neboli až tak ľahko dostupné, si teraz môže nájsť každý veľmi ľahko. Sú to prípady najmä malých firiem, kde je jediný majiteľ a vo verejných dátach hneď vidíte jeho finančnú situáciu. Chápem, že to zasahuje do súkromia najmä jednoosobových eseročiek. Ale myslím si, že je dobre, že štát lepšie zverejnil dáta o firmách od výkazov po právne dáta, keďže na základe nich si podnikateľ dokáže ľahšie a zadarmo preveriť obchodného partnera. A na základe toho sa rozhodnúť za akých okolností s ním bude spolupracovať. Pri takom množstve konkurzov a reštruktúr, aké máme na Slovensku, je lepšia dostupnosť finančných aj právnych dát naozaj prospešná vec. A využijú ju najmä malé firmy, ktoré si v minulosti nemohli dovoliť platiť drahé komerčné databázy. A ak máte možnosť preveriť si obchodného partnera pomocou dát zverejňovaných štátom, musíte na druhej strane tolerovať, že si iní podnikatelia môžu pozrieť aj vaše dáta.

Viete z vašej databázy identifikovať inovatívne technologické firmy, startupy, ktoré by mohli byť vhodným cieľom na vstup investičného kapitálu?
Našimi zákazníkmi sú napríklad firmy z prostredia Venture Capital a Private Equity, ako aj M&A poradcovia. My im dodáme nástroje a dáta potrebné na analýzu, ale hľadanie potenciálnych firiem už robia sami. Čo sa týka startupov, tie vo väčšine prípadov ešte nemajú žiadne výrazné finančné výsledky. A keď už ich majú a sú dobré, už nie sú startupmi J. Zistíte ich až vo vyššom štádiu. Ale určite by sa dal zmapovať startupový ekosystém  firiem registrovaných v SR, prípadne všetkých technologických a inovatívnych firiem. Nie priamo s cieľom hľadania investície, ale zistenia zaujímavých faktov. Hľadanie konkrétnych investičných príležitostí necháme na fondy a poradcov. :) 

Dokáže si Finstat na seba zarobiť? Z akých prostriedkov bol financovaný jeho štart?
Pár rokov ešte budeme v plánovanej strate. Všetky tržby plus vlastné zdroje investujeme do vývoja slovenského Finstatu a jedného zahraničného projektu. Plus v zahraničí plánujeme ďalšie projekty. Štart bol financovaný z našich rodinných úspor. Dnes máme vo Finstate investorov, ktorí financujú práve ten náš zahraničný projekt. Pomer (mimo tržieb) financovania je približne pol na pol medzi mnou a investormi.

Na akej technologickej platforme beží Finstat?
Používame vývojové prostredie .NET a NoSql databázu RavenDB. Máme virtuálne servery na MSFT Azure (na nich beží web aj databáza) a jeden dedikovaný server u Hetznera na špeciálne účely.

Aké iné dátové zdroje plánujete doplniť?
Na Slovensku pomaly a postupne doplníme všetky zaujímavé dátové zdroje, ktoré bude štát zverejňovať. Z existujúcich plánujeme napríklad centrálny register zmlúv, register adries a vestník verejného obstarávania. Presnejšie to bude závisieť od toho, aké kvalitné – alebo skôr nekvalitné – tie jednotlivé dátové zdroje sú a ako zle sa s nimi pracuje. :)

Aké sú dlhodobé ciele vás ako zakladateľa?
Robíme research krajín a dátových zdrojov v zahraničí. Zatiaľ v Európe a v Amerike. Neviem, do ktorých krajín presne pôjdeme, lebo dostupnosť dát v zahraničí je veľmi rôznorodá v rozsahu od papierových dokumentov po viac či menej kvalitné súbory XBRL. Keď dokončíme research, rozhodneme sa, ktoré konkrétne krajiny sú pre nás najlepšie. Bude to ako skladanie puzzle, pričom niektoré dieliky skladačky nemáte k dispozícii vôbec a niektoré sa objavia až v priebehu rokov. :)


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Magazín

Farebná tlač v profesionálnej kvalite pre každého

08.11.2016 00:00

OKI Smart Colour Solutions Event  Spoločnosť OKI sa posledné tri roky orientovala najmä na multifunkčné tlačiarne do kancelárskeho prostredia a posunula sa od predaja produktov k predaju komplexných ...

Magazín

Ako na výrobu technologických produktov v Číne

08.11.2016 00:00

Ste startup, ktorý ukončil vývoj produktu a chystá sa na veľkosériovú výrobu? Hľadáte dodávateľa, ktorý vám ponúkne čo najlepšie podmienky? Poďte sa pozrieť, ako sa vyrába v Číne. O praktické skúseno ...

Magazín

Budúcnosť patrí high-endu

08.11.2016 00:00

Ako naznačujú výsledky prieskumov trhu agentúry CIPA (Camera & Imaging Product Association), predaj digitálnych fotoaparátov od roka 2010 vytrvalo klesá. Z pôvodných 121,5 milióna kusov do roku 20 ...

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

Kyocera - prve-zariadenia-formatu-a4-s-vykonom-a3

Najnovšie videá