29.9.2015 0 Comments

Prihovor na konferenciu Jednotný digitálny trh: príležitosti pre Slovensko

Dovoľte mi privítať vás v mene Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku na dnešnej konferencií na tému „Jednotný digitálny trh: príležitosti pre Slovensko".

Som rád, že ste prijali naše pozvanie a prišli diskutovať o tom čo Slovensku môže priniesť Jednotný digitálny trh a ako by sme sa mali pripraviť na jeho plné využitie.

Významnou oblasťou, kde ešte potrebujeme odstrániť mnohé prekážky je práve digitálny trh. V súčasnosti nie je tento trh jednotný v rámci Európskej únie, ale je to neprehľadná spleť 28 národných trhov a rôznych prístupov k regulácii. Práve preto Európska komisia navrhla vytvoriť skutočný jednotný digitálny trh. Ľudia a podniky musia mať slobodu a možnosť plne využívať príležitosti, ktoré ponúka rýchly internet a moderné digitálne technológie. Digitálny trh nám poskytne ďalšie príležitosti pre obchod, investície, inovácie - povedie k väčším trhom, kvalitnejším tovarom a službám. A tým posilní naše hospodárstvo a prinesie státisíce nových pracovných miest.

Jednotný digitálny trh musí:

1) zabezpečiť lepší prístup spotrebiteľov a podnikov k digitálnym tovarom a službám;

2) vytvoriť priaznivé podmienky pre digitálne siete a inovácie;

3) a plne rozvíjať digitálne hospodárstvo.

EK postupne do konca roka 2016 predstaví 16 kľúčových opatrení. Týkajú sa rôznych oblastí. Napríklad je to voľný pohyb tovaru a služieb on-line: nakupovanie cez internet v inom štáte EÚ by malo byť rovnako bezproblémové a jednoduché ako nakupovanie v rámci krajiny. Ale Európa je v tomto pozadu. Iba 38% Európanov sa podľa prieskumov cíti komfortne a bezpečne pri nákupe na zahraničných e-shopoch. Potenciál na úspory je pritom značný - spotrebitelia by mohli ušetriť 11,7 miliardy eur ročne pokiaľ by si vyberali z celého spektra online služieb. On-line nákupy v sebe skrývajú obrovský potenciál aj čo-do tvorby HDP. Momentálne tvoria takéto nákupy len 2% HDP Európskej únie. Všetky spotrebiteľské útraty pritom tvoria až 57% únijneho HDP. Zarážajúce je, že celkový európsky digitálny trh je zložený len zo 4% z cezhraničných online služieb v rámci EÚ, 42% domácich online služieb avšak až 54% online služieb so sídlom v USA.

Významné rozdiely v rámci EÚ existujú v oblastiach, ako sú napríklad autorské práva a spotrebiteľské zmluvné právo či dane. Veľkým obmedzením je takisto výška poštovného pri nákupe zo zahraničných e-shopov, ktoré je často niekoľkonásobne drahšie ako pri tuzemských objednávkach. Tento problém spotrebiteľov často napokon odradí od kúpy tovaru on-line a takisto odrádza spoločnosti od ponúkania svojich produktov aj klientom v zahraničí.

Potom je tu dlhodobý problém geografického blokovania. Mnohým z nás sa už stalo, že nám bol prístup k nejakej stránke zamietnutý s odkazom, že v danej krajine nie je služba prístupná. Jednoznačne ide o prax, ktorá by v 21. storočí nemala existovať. Ľuďom by nemal byť odmietnutý prístup na internetovú stránku z dôvodu štátnej príslušnosti, bydliska alebo momentálnej polohy.

JDT nemôže riadne fungovať bez špičkových sietí a komunikačných služieb. Prepojená a kvalitná telekomunikačná infraštruktúra musí mať oporu aj v legislatíve - nielen domácej, ale aj európskej. Som veľmi rád, že sa nedávno podarilo nájsť spoločnú reč medzi Európskym parlamentom a Radou a že odsúhlasili legislatívne návrhy Európskej komisie, medzi ktoré patrí zrušenie roamingových poplatkov od júna 2017, ako aj zakotvenie princípu sieťovej neutrality. Odbúranie roamingových poplatkov, efektívnejšia európska spolupráca na technickej úrovni, ako aj budovanie telekomunikačnej siete 5. generácie, ktoré EK podporí sumou 700 miliónov eur, zaiste spôsobí v ďalších rokoch revolúciu v sektore mobilnej telekomunikácie a mobilného internetu v Európe.

Novú oblasť hospodárskeho rastu, zamestnanosti a inovácií tvoria aj tzv. veľké dáta. Tento sektor každoročne vzrastie o zhruba 40 %. Globálne technológie a služby veľkých dát sa od roku 2010 zvýšili z 3 miliárd na 16 miliárd EUR a do roku 2018 odhadom narastie tento sektor až na vyše 40 miliárd EUR - to je sedemnásobne vyššia rýchlosť rastu ako celkový rast trhu s IT. Takýto druh rýchleho rastu prinesie v nasledujúcich rokoch státisíce nových pracovných miest v celej Európe.

Keďže sú veľké dáta a elektronický obchod nielen veľkou príležitosťou, ale aj potenciálnou hrozbou pri zanedbaní ochrany citlivých dát, musíme sa postarať o to, aby boli údaje náležite chránené. Komisia chce čo najskôr dokončiť reformu pravidiel EÚ na ochranu osobných údajov.

Internet prinesie tiež inteligentné zariadenia do všetkých oblastí bez ohľadu na hranice, či už do áut, do domácností, do miestnej nemocnice alebo do mesta. Ak má Európa vyťažiť z týchto nových oblastí rastu čo najviac, budeme potrebovať spoločné technické normy a interoperabilitu, a to aj v kontexte podpory rozšírenia služieb elektronickej verejnej správy a digitálnej spoločnosti. Naším cieľom je zabezpečiť, aby občania a podniky v Európe mohli dnes aj v budúcnosti využívať to najlepšie zo sveta on-line v čo najbezpečnejšom a najotvorenejšom prostredí.

Ciele sú ambiciózne. Pre ich naplnenie potrebujeme dobrú legislatívu, ktorá musí byť pripravená v úzkej spolupráci s odborníkmi. V súvislosti so zapojením odborníkov, by som rád aj na Vás apeloval, aby ste využili možnosť zapojiť sa do odborných konzultácií. Dve konzultácie sa týkajú geoblokingu a platforiem, online prostredníkov a cloudu. Druhá sada konzultácií sa týka pripravovanej reformy regulačného rámca pre elektronické komunikácie a potrieb Európanov v oblasti širokopásmového internetu. Ďalšia konzultácia sa týka zjednodušenia platieb DPH pri cezhraničnom elektronickom obchode. Konzultácie budú otvorené do decembra tohto roka a predstavujú príležitosť ako ovplyvniť a spoluvytvárať európsku legislatívu.

Pre dosiahnutie cieľov však potrebujeme nielen dobrú legislatívu, ale aj dostatočnú finančnú podporu. Práve preto pôjde v EÚ z európskych štrukturálnych a investičných fondov viac ako 20 miliárd EUR na investície do základných prvkov jednotného digitálneho trhu. Rozhodujúcimi oblasťami investícií sú infraštruktúra a digitálne siete (vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie), na ktoré je pripravených približne 6 miliárd EUR. Až 10 miliárd EUR sa investuje do digitálneho hospodárstva na rozvoj produktov a služieb IKT a rozšírenie trhu elektronického podnikania. Viac ako 2 miliardy EUR pôjdu na rozširovanie online služieb v oblasti elektronickej verejnej správy, elektronického zdravotníctva a elektronickej justície.

Odstránenie bariér na digitálnom trhu pomôže nielen európskej, ale aj slovenskej ekonomike. Slovenský trh je relatívne malý, preto by bolo dobré, aby firmy mohli expandovať na väčší európsky trh bez zbytočných prekážok a obmedzení. Aby však Slovensko mohlo naplno využiť prichádzajúce príležitosti, tak musí byť náležite pripravené.

Slovensko má na to naozaj dobrý potenciál. Hlavne čo sa týka ľudského kapitálu. Ľudia majú záujem o využívanie IT, majú základné digitálne zručnosti, viac využívajú internet napríklad aj na nakupovanie, elektronické bankovníctvo, a učitelia čoraz častejšie používajú IT v školách. Slováci sú v EÚ v popredí čo sa týka on-line nákupov, v používaní bezkontaktných platobných kariet, ako aj pri cloudových platbách. Oceniť určite treba aj rastúcu podporu pre start-upy a spoločný postup a výmenu skúseností krajín V4 v otázke digitálnej agendy a podpory start-upov. Dôležitá je aj politická podpora rozvoju JDT, ktorú dokumentuje aj to, že Digitálnym lídrom je predseda NR SR Pellegrini.

Slovensko má aj relatívne slušný počet IT expertov (2,2% populácie). Máme aj viacero špičkových IT firiem a mnohé elektronické služby v súkromnom sektore fungujú spoľahlivo a ľudia im dôverujú. Slovenské firmy len mierne zaostávajú za celoeurópskym priemerom pri predaji cez internet (EÚ-15% vs. SR -11%), avšak viac ich realizuje predaj cez hranice (8,1% - 6,5%). Kde však naozaj zaostávame, je pokrytie územia modernými sieťami, či už fixnými širokopásmovými, alebo mobilnou sieťou 4G, ku ktorej má prístup zatiaľ iba 25% ľúdi v porovnaní s európskym priemerom takmer 60%. Nedostatočné je aj využívanie eGovernmentu (EÚ 33% - SR 20%) a slabšia je aj elektronizáciia verejnej správy. Pri porovnaní s ostatnými krajinami EÚ pri rozvoji digitálnej spoločnosti bolo Slovensko zaradené na 20. miesto čo určite je výzvou pre ďalšie zlepšenie.

Krokom vpred v tejto oblasti bolo schválenie strategického dokumentu pre oblasť rastu digitálnych služieb a oblasť infraštruktúry siete novej generácie v januári 2014.

Oblasť IKT, bola zadefinovaná aj ako prioritná oblasť špecializácie v Stratégii pre výskum a inovácie RIS3, ktorá bola schválená v novembri 2013. Cieľom stratégie je koncentrácia zdrojov na kľúčové priority, zvýšenie podielu súkromných zdrojov a podnietenie štrukturálnej zmeny slovenskej ekonomiky smerom k inovatívnenu rastu. Hoci Slovensko bolo jednou z prvých krajín, ktoré schválilo túto dôležitú Stratégiu, jej implementácia výrazne zaostáva. Ani po dvoch rokoch po prijatí Stratégie, vláda ešte neschválila Akčný plán na jej implementáciu.

Pri odstraňovaní nedostatkov v oblasti elektronizácie a digitalizácie sa Slovensko môže spoľahnúť na podporu Európskej únie, vrátane nemalých finančných prostriedkov vyčlenených na skvalitnenie elektronickej verejnej správy, dobudovanie IKT infraštruktúry - najmä širokopásmového internetu, ale aj na vzdelávanie a podporu vedy. Využívať môže aj nástroje, ktoré sú pre verejné správy vyvinuté na európskej úrovni. Príkladom je program ISA2, ktorý slúži na modernizáciu verejnej správy v členských štátoch a na prepojenie digitálnych služieb naprieč hranicami.

Čo sa týka európskych prostriedkov priamo určených pre Slovensko, tak už na roky 2007-2013 len na informatizáciu spoločnosti bola pôvodne vyčlenená takmer miliarda eur, ktorá však bola neskôr znížená na 845 mil. EUR. Z tejto značnej sumy bolo doteraz vyčerpaných približne 80% finančnýchVýsledky stále nie sú dostatočne viditeľné a občania ich prínos pociťujú len málo. Stačí keď sa pozrieme na to aké služby môžu ľudia reálne využívať cez Ústredný portál verejnej správy alebo na stav eHealthu, či digitálneho katastra. Slovensko je žiaľ na chvoste únie v pokrytí územia širokopásmovým internetom (85,3%). Pozitívny je naopak pokrok pokiaľ ide o investície do optických sietí.

Podpora EÚ bude pokračovať aj naďalej. Na roky 2014-2020 je to viac ako 840 miliónov eur (v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra). Ďalšie prostriedky týkajúce sa digitálneho trhu je možné využívať aj z OP Výskum a inovácie, Ľudské zdroje a Efektívna verejná správa.

Existuje aj možnosť využívať celoeurópske programy ako je

Nástroj na prepájanie Európy (Connecting Europe Facility), ktorý je určený na podporu cezhraničných prepojení v EÚ v oblasti energetiky, dopravy a informačných technológií. Rozpočet programu na obdobie 2014-2020 pre celú EÚ je vo výške 33,26 miliárd eur.

Horizont 2020: Tento program EÚ je určený na podporu výskumu a inovácií. Program má rozpočet vo výške 77 miliárd eur a zameriava sa na tri hlavné priority: excelentnú vedu, vedúce postavenie priemyslu a zvládnutie spoločenských výziev 21. storočia.

COSME: na podporu konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov (MSP). Zameriava sa najmä na zlepšenie prístupu MSP k financiám, zlepšenie prístupu na trhy a podporu podnikania. Celková alokácia programu na sedemročné finančné obdobie je 2,3 miliardy eur. Na Slovensku je momentálne k dispozícií pre MSP až 32 rôznych finančných nástrojov podporených z EÚ prostriedkov vo forme úverov a záruk od komerčných bánk, alebo rizikového kapitálu od investičných platforiem.

Kreatívna Európa, ktorý s rozpočtom 1,46 miliardy eur podporuje iniciatívy v oblasti kultúry a iniciatívy v audiovizuálnom sektore.

Ďalšie možnosti sú aj cez inovatívne finančné nástroje. Prvé skúsenosti Slovensko už získalo z nástroja Jeremie. Veľké očakávania sú v tejto vzbudzuje Slovenský investičný holding vytvorený z európskych prostriedkov.

Na celoeurópskej úrovni je možné tiež využiť Európsky fond pre strategické investície, ktorý má v najbližších 3 rokov podporiť v EÚ investície minimálne vo výške 315 miliárd eur.

Finančné prostriedky sú k dispozícii, preto je potrebné mať k dispozícii aj kvalitné projekty tak vo verejnom ako aj v súkromnom sektore, ktoré prispejú k efektívnejšiemu využívaniu možností digitálneho trhu a k zlepšeniu kvality nášho života.

Práve na budúci rok cez slovenské predsedníctvo v Rade EÚ sa bude rokovať o komplexných legislatívnych návrhoch, ktoré budú tvoriť stavebné bloky jednotného digitálneho trhu. Som preto rád, že si Slovensko ako jednu zo svojich strategických priorít predsedníctva plánuje zvoliť oblasť jednotného digitálneho trhu. Verím, že Slovensko bude počas predsedníctva nielen efektívne viesť rokovania, ale bude sa môcť aj pochváliť konkrétnymi príkladmi ako dokáže napredovať v tejto oblasti a využívať príležitosti, ktoré nám rozvoj digitálnych technológií ponúka.

Vážené dámy a páni,

Som presvedčený, že Slovensko má potenciál dostať sa medzi lídrov v oblasti digitálnych služieb a verím, že s Vašou aktívnou pomocou to aj dosiahne.

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

Kyocera - prve-zariadenia-formatu-a4-s-vykonom-a3

Najnovšie videá