16.1.2015 0 Comments

Pracovná zdravotná služba po novom

Smernica 89/391/EHS ukladá zamestnávateľom povinnosť chrániť zdravie všetkých zamestnancov. Túto povinnosť realizuje na Slovensku zamestnávateľ prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby.

Vzhľadom na vysoké náklady sa od novembra 2011 táto povinnosť vzťahovala iba na zamestnávateľov, u ktorých pracovali zamestnanci vykonávajúci práce 3. a 4. kategórie. Tých je na Slovensku menej ako 100 000. Slovenskej republike však hrozilo konanie o porušení zmluvy o fungovaní EÚ, ktorého výsledkom môže byť paušálna pokuta najmenej 896-tisíc eur, ako aj denné penále od tisíc do vyše 65-tisíc eur až do zabezpečenia nápravy.

Z uvedeného dôvodu bol prijatý zákon č. 204/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zmeny, ktoré novela prináša, znamenajú to, že od 1. januára 2015 je pracovnú zdravotnú službu povinný mať každý zamestnávateľ. Takúto povinnosť teda bude mať dokonca aj každý živnostník, ktorý zamestnáva zamestnancov, alebo „jednoosobová" spoločnosť s ručením obmedzeným, kde jediný spoločník je zároveň zamestnancom. Treba otvorene povedať, že pre malých a stredných podnikateľov a nízkorizikové povolania to znamená nezanedbateľnú finančnú, časovú a administratívnu záťaž.

Novela diferencovala formy zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby primerane podľa miery rizika, teda podľa kategórie práce. V rámci 1. a 2. kategórie práce si zamestnávateľ môže vybrať, či vytvorí pracovnú zdravotnú službu z vlastných zamestnancov (ak majú kvalifikačné požiadavky) alebo ju bude zabezpečovať prostredníctvom dodávateľa. Ak sa zamestnávateľ rozhodne zabezpečiť si pracovnú zdravotnú službu svojimi zamestnancami, je povinný túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Pre zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce, môže pracovnú zdravotnú službu, ale len v rámci dohľadu nad pracovnými podmienkami vykonávať aj jedna osoba, nemusí (ale môže) to byť aj tím pracovnej zdravotnej služby. Pre zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, musí pracovnú zdravotnú službu vykonávať v celom rozsahu iba tím pracovnej zdravotnej služby (rovnaký stav ako v súčasnosti). Pozitívnou zmenou je aj redukcia minimálneho tímu pracovnej zdravotnej služby na lekára a verejného zdravotníka (predtým k nemu patrila aj sestra).

Úlohy pracovnej zdravotnej služby vo vzťahu k pracovnému prostrediu, k faktorom práce a pracovného prostredia na pracoviskách, kde zamestnanci nevykonávajú rizikové práce (IT sektor, učitelia, právnici, úradníci, asistenti predaja a podobne), teda pri prácach v kategórii 1 alebo 2, môže vykonávať aj bezpečnostný technik.

Jednoosobové spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré zamestnávajú iba spoločníka a nikoho iného, sa môžu elegantne vyhnúť povinnosti zaviesť pracovnú zdravotnú službu. Stačí, aby jediný spoločník do 31. 12. 2014 skončil so spoločnosťou pracovný pomer a následne uzavrel so spoločnosťou zmluvu o výkone funkcie konateľa (§ 66 Obchodného zákonníka) s pevne stanovenou pravidelnou odmenou. Zmluvu o výkone funkcie konateľa treba formálne schváliť písomným rozhodnutím jediného spoločníka. Týmto postupom sa pracovný pomer zmení na obchodnoprávny vzťah, ktorý povinnosť mať pracovnú zdravotnú službu nezakladá.


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

Kyocera - prve-zariadenia-formatu-a4-s-vykonom-a3

Najnovšie videá