Patentové vojny ako brzda pokroku v IT
Na rôzne IT spoločnosti často nazeráme ako na čisto technologických konkurentov, ktoré so svojím hardvérom, softvérom alebo rôznymi on-line službami bojujú o používateľa. Veď napokon aj jedno z hlavných poslaní PC REVUE je informovať o tom, ako si počínajú produkty a služby pri vzájomnom porovnaní. Tento súboj však nie je jediný, ktorý sa v oblasti IT deje. Ďalší sa odohráva za súdnym stolom, a to dokonca v takom rozsahu, že sa nedá nazvať inak ako otvorenou vojnou.
Každý, kto sa aspoň trochu zaujíma o informačné technológie, si určite spomenie na niekoľko prípadov, keď sa v médiách dozvedel o nejakom patentovom spore dvoch veľkých IT spoločností. Ide o veľmi častý jav, ktorý nadobudol za posledné desaťročia obludné rozmery. Pod označením patent sa rozumie zákonná ochrana vynálezu, ktorá zaručuje jeho vlastníkovi výhradné pravo na jeho výrobu či poskytovanie po určitú dobu.
Ak napríklad vynájdete nový úspešný komunikačný protokol, ktorý si následne patentujete, môžete v krajinách, ktoré tento patent rešpektujú, vyrábať produkty s touto technológiou len vy. Rovnako však môžete túto technológiu poskytnúť iným výrobcom, ktorí ju použijú vo svojich produktoch, za čo vám budú platiť licenčné poplatky. To všetko až dovtedy, kým patent nevyprší (napríklad o 10 rokov). Známe Silicon Valley, respektíve vo všeobecnosti USA, je kolískou počítačovej revolúcie. Dodnes sa v tomto kúte sveta nachádza drvivá väčšina najvýznamnejších IT spoločností, a preto nečudo, že väčšina takýchto sporov sa odohráva práve tu.
Patenty sú dôležitou súčasťou americkej histórie, výraznou mierou sa podieľali na tom, že táto krajina sa v priebehu niekoľkých storočí premenila z roztrieštených kolónií na svetovú ekonomickú veľmoc. Ako príklad môže poslúžiť už starý patent Samuela Winslowa z roku 1641, ktorý sa zaoberal efektívnou výrobou soli. Vďaka patentu mohol byť Winslow jediným producentom v celom štáte Massachusetts po dobu 10 rokov, čím sa z neho stal veľmi bohatý človek. Každý, kto by chcel soľ vyrábať, by musel použiť iný (horší) postup a Winslow si tak vďaka patentu zachoval preňho veľmi výhodný monopol.
Po Americkej občianskej vojne na konci 18. storočia a vstupe nových ideálov, vyjadrených Listinou práv (Bill of Rights), sa na monopoly firiem začalo nazerať s opovrhnutím. To vidieť aj vo vyjadreniach Thomasa Jeffersona, ktorý volal po ich reštrikcii. No keďže on sám bol vynálezcom, veľmi dobre si uvedomoval dôležitosť toho, že vynálezcovi musí byť na nejaký čas umožnené profitovať zo svojho objavu. Túto možnosť tak možno nájsť v Americkej ústave (článok I, sekcia 8, klauzula 8), pričom patent nie je považovaný za monopol, ale kontrakt medzi vynálezcom a vládou.
Vynálezca vláde poskytne úplný opis svojho objavu v takej detailnej miere, že podľa neho dokáže produkt reprodukovať ktokoľvek s dostatočnými znalosťami v odbore. Za odmenu dostane exkluzívne práva na jeho uplatnenie po určitý stanovený čas. Tieto práva boli navrhnuté tak, aby podporovali konkurenciu a súťaž medzi vynálezcami (víťaz dostal odmenu v podobe udelenia patentu) a zároveň z vynálezu po skončení ochrannej doby mohli profitovať všetci.
Patentovaná podoba tabletu od Applu, ktorú používa v súdnom spore proti Samsungu
Nástup digitálnej doby vyznačujúcej sa rapídnou inováciou však priniesol výrazný zvrat, pri ktorom patentový systém začal vytvárať obrovské problémy. Namiesto toho, aby vynálezcov (v tomto prípade už technologické firmy a ich vývojové oddelenia) podporoval v súťaživosti, stal sa zbraňou v nekonečných právnych vojnách. Predstavte si napríklad situáciu, v ktorej spoločnosť Alfa vytvorí nový produkt, ktorý si patentuje.
Následne ho uvedie na trh a zaznamená veľký úspech. Konkurenčná spoločnosť Beta vidí úspech tohto produktu a pripraví vlastný výrobok, spadajúci do tej istej kategórie. Použije však pri ňom vlastné postupy, o ktorých tvrdí, že sú odlišné a lepšie než originál od firmy Alfa. Mnoho ľudí považuje produkt skutočne za lepší, a tak sa začne predávať vo veľkej miere. Spoločnosť Alfa má teraz dve možnosti. Svoj produkt môže ďalej zlepšovať, čím technicky prekoná výrobok od spoločnosti Beta, a znovu získať trhovú výhodu alebo konkurenčnú spoločnosť Beta zažaluje za ukradnutie svojho intelektuálneho vlastníctva a pokúsi sa jej v predaji produktu zabrániť súdnou cestou.
Ešte krátko pred nástupom digitálnej doby boli v USA mnohí držitelia patentov vnímaní ako monopolisti, ktorí brzdia pokrok. Situácia bola dokonca taká, že len 30 % súdnych sporov sa končilo víťazstvom držiteľa patentu. Preto spoločnosti radšej investovali do ďalšieho výskumu a vývoja v snahe predbehnúť konkurenciu, ako by mali platiť nákladný súdny spor s neistým výsledkom. Zmena nastala v 80. rokoch minulého storočia, keď sa v očiach verejnosti a súdov držitelia patentov premenili z monopolistov na ochrancov amerických inovácií (narastajúca konkurencia produktov z Japonska či Južnej Kórey).
Úspešnosť súdnych sporov sa z pohľadu držiteľov patentov v krátkom čase výrazne zmenila a zo súdnych procesov odchádzali víťazne až v 80 % prípadov. V takomto prostredí už je pre spoločnosť Alfa značne výhodnejšie spoločnosť Beta zažalovať než sa ju pokúsiť prekonať ďalším nákladným vývojom. Nečudo, že v nasledujúcich dekádach sa počet podaných patentov na úradoch zdvojnásobil a obvinenia z porušenia patentov stúpli o 300 %.Tento trend nabral obludné rozmery hlavne medzi rokmi 2004 a 2009, keď počet žalôb súvisiacich s patentmi stúpol v USA o 70 % a počet požiadaviek na licenčné poplatky na základe držania patentu stúpol o neuveriteľných 650 %.
Patent ako útočná i obranná zbraň
Americký patentový systém bol pôvodne vytvorený na ochranu vynálezcov a vývojových tímov, vďaka čomu sa mohli svoje dielo bez obáv deliť so všetkými, pričom im bola poskytnutá ochranná doba v rozumnej dĺžke, počas ktorej sa im investície do vývoja vrátili aj so ziskom. Patenty sa v minulosti týkali hlavne fyzických strojov a postupov, postupom času sa však transformovali aj na softvér. Explózia v podávaní patentových prihlášok v posledných dvoch dekádach a časté úspešné vymáhanie súvisiacich práv mali za následok to, že dnes má prakticky každá významná IT spoločnosť zbierku patentov, s ktorou môže potenciálne napadnúť svoju konkurenciu.
Patenty sa tak často držia ako účinná munícia, s ktorou sú spoločnosti v prípade ohrozenia pripravené operovať. Prepletenie súčasných technológií je také silné a patenty často také vágne, že by v prípade otvoreného konfliktu mohol strieľať azda každý na každého. Paradoxne je súčasný stav taký, že patentový systém čoraz menej chráni skutočných vynálezcov, ktorí prelomové prvky či systémy vynájdu. Namiesto toho slúži ako ekvivalent nukleárnej zbrane v rukách najbohatších technologických spoločností, ktoré si rozsiahlu zbierku tisícok patentov dovolia prihlasovať a platiť za ich udržiavanie (alebo ich rovno vo veľkom kupovať od iných firiem).
Použitie patentu ako zbrane, ktorá slúži na vydieranie menších pokrokových spoločností, nie je nič nezvyčajné. Jeden z dobrých príkladov je osud spoločnosti Vlingo, ktorú v roku 2006 založil špecialista na softvér na rozpoznávanie reči Michael Phillips. Ten sa vývoju rozpoznávacích hlasových algoritmov venoval tri dekády a jeho softvér sa vďaka svojim veľkým kvalitám dostal do hľadáčika veľkých spoločností, ktoré ho plánovali používať vo svojich produktoch. Jeho technológie boli integrované aj v prvých prototypoch hlasovej asistentky Siri, ktorá sa neskôr stala súčasťou smartfónov Apple iPhone (2011). Jeho nádejný projekt s veľkou budúcnosťou však dostal ranu v roku 2008, keď ho kontaktovala veľká spoločnosť Nuance Communications.
Nuance vlastnila niekoľko všeobecných patentov na rozpoznávanie reči, ktoré získala odkúpením 43 menších spoločností zaoberajúcich sa týmito technológiami. Phillipsovi dala jasné ultimátum. Buď svoju spoločnosť Vlingo aj so svojimi technológiami predá Nuance Communications, alebo ho zažalujú za porušovanie patentov a finančne ho zlikvidujú. Phillips svoju firmu odmietol predať, a tak Nuance podala prvú zo svojej série šiestich žalôb. Krátko po začatí súdnych procesov prestali s Phillipsom komunikovať veľké spoločnosti, ako Apple a Google, ktoré pôvodne s jeho produktmi pracovali.
Namiesto toho podpísali dohodu so spoločnosť Nuance, ktorá sa zdala perspektívnejším partnerom do budúcnosti. Peniaze, ktoré mal Michael Phillips vyčlenené na výskum a vývoj svojich technológií, začali zrazu pohlcovať súdne výdavky. Séria súdnych procesov v súvislosti s prvou žalobou trvala tri roky a Phillips z nej vyšiel víťazne. Žiaľ, len z hľadiska práva. Súd síce rozhodol, že Phillips svojimi technológiami neporušuje žiadne patenty vlastnené firmou Nuance, ale bolo už príliš neskoro. Celý proces stál Phillipsa tri milióny dolárov, pričom prišiel o významné kontrakty na produkty, ktoré v priebehu tohto obdobia prešli z vývoja do komerčného nasadenia.
No pretože to bola len prvá žaloba a ďalších päť naňho Nuance chystala, nakoniec nemal inú možnosť než svoju firmu (spoločne so svojou osobou a technológiami) tejto spoločnosti predať. Svoju rezignáciu smutne ohlásil slovami: „Mali sme lepší produkt, ale nikomu na tom nezáležalo, pretože celý systém je kompletne skazený." Spoločnosť Nuance situáciu komentovala jednoducho tak, že len chránila svoje intelektuálne vlastníctvo a využívala možnosti, ktoré jej na to zákon dával. Dodala, že „nie je jej chyba, že niektorým ľuďom sa systém nepáči".
Patent Applu na priblíženie obrázka prisunutím prstov (pinch-to-zoom), ktorý na súde dlhý čas úspešne používal, bol nakoniec uznaný za neplatný
Z predchádzajúceho príkladu sme mohli vidieť, že patentový útok väčšej firmy na menšiu môže mať ničivé dôsledky aj napriek tomu, že útočník vlastne strieľa „slepými nábojmi". Nuance totiž svoj cieľ dosiahla bez toho, aby preukázala, že jej patenty boli porušené. Situácia pre veľké spoločnosti nie je oveľa lepšia. Vzhľadom na objemy produkcie a trhový podiel sa totiž výška prípadnej pokuty alebo dokonca strata z prípadného zákazu predaja môže vyšplhať až na desiatky miliárd dolárov. Situácia je pritom taká vyhrotená, že pre firmy je bežné kupovať rôzne menšie spoločnosti aj s ich patentmi, aby sa tak zásobili muníciou na prípadné súdne spory s inými firmami v budúcnosti.
Na umierajúcu spoločnosť nabitú patentmi sa neraz vrhne priama aj nepriama konkurencia ako kŕdeľ hladných supov. Ako dobrý príklad môže poslúžiť kanadská telekomunikačná spoločnosť Nortel Networks, ktorá sa v roku 2009 dostala do finančných problémov, ktoré vyústili do bankrotu a rozpredania majetku. O jej približne 6000 patentov z oblasti bezdrôtových sietí, optických a hlasových služieb sa rýchlo začalo zaujímať niekoľko významných spoločností. Ako prvý poriadne dupol na plyn Google, ktorý v ranom štádiu ponúkol 900 miliónov dolárov. Svoju ponuku neskôr zvýšil na 1,9 miliardy, následne 2,6 miliardy a napokon 3,1 miliardy dolárov. V prihadzovaní sa napokon musel skloniť pred spoločným úsilím firiem Apple, EMC, Ericsson, Microsoft, Research In Motion a Sony, ktorých ponuka dosiahla hranicu 4,5 miliardy dolárov.
To, že táto munícia bude neskôr uvoľnená vo frontálnom súdnom útoku, bolo Googlu zrejmé už od začiatku. O dva mesiace neskôr (august 2011) preto oznámil odkúpenie spoločnosti Motorola Mobility za 12,5 miliardy dolárov. Bolo pritom jasné, že telefóny od tejto spoločnosti pre Google nemali prakticky žiadnu hodnotu. Zaujímalo ho však jedno z najväčších a najrešpektovanejších patentových portfólií na mobilnom trhu, pozostávajúce z viac ako 17 000 schválených patentov. Larry Page, riaditeľ spoločnosti Google, sa na svojom blogu vyjadril, že patenty Motoroly vytvoria rovnocenné podmienky na boj s konkurenciou a pomôžu chrániť celý ekosystém Androidu.
Prvý novembrový deň roku 2013 sa stalo to, čo prakticky každý zasvätený človek čakal. Patentový arzenál Nortelu bol použitý proti operačnému systému Google Android a spoločnostiam, ktoré ho osadzujú do svojich smartfónov (Asustek, HTC, Huawei, LG Electronics, Pantech, Samsung a ZTE). Žalobu podalo konzorcium Rockstar, pozostávajúce zo spoločností Apple, BlackBerry, Ericsson, Microsoft a Sony, ktoré patenty Nortelu v roku 2011 kúpili. Útok sa začal patentmi týkajúcimi sa vyhľadávacieho mechanizmu, pričom sú opísané ako „reklamný stroj, ktorý poskytuje reklamné dáta pri používateľskom vyhľadávaní požadovaných informácií v prostredí dátovej siete".
Najstarší z nich pochádza z roku 1997, a teda je o rok starší ako sama spoločnosť Google. Balík patentov použitý proti šiestim výrobcom smartfónov pokrýva niekoľko tém, pričom ide o patenty týkajúce sa „navigačného nástroja pre grafické používateľské rozhranie", opisujúce navigáciu v prostredí elektronického dokumentu, ďalej patenty týkajúce sa „internetového filtra" a „integrovaného centra správ". To, ako celý proces nakoniec dopadne, je otázne, každopádne takéto záležitosti spolu s odvolaniami trvajú zvyčajne niekoľko rokov.
Hromadné nakupovanie patentov je typický príklad problémov súčasného patentového systému, ktorý vznikal v celkom inej dobe. Ohrozenie veľkých spoločností týmto spôsobom je pritom také veľké, že jediná obrana je nákup obrovského množstva patentov obdobného typu, ktorými sa bude v prípade budúcich súdnych sporov môcť brániť. To, či patenty od Motoroly budú pre Google v súdnom spore užitočné, sa ešte ukáže. Nepotrebnosť spoločnosti sa ukázala v januári tohto roka, keď Google odpredal Motorola Mobility spoločnosti Lenovo za 2,9 miliardy dolárov. To bolo o viac ako 9 miliárd dolárov menej, než ju pred necelými tromi rokmi kúpil. Zároveň za 2,3 miliardy dolárov odpredal časť Motorola Home vyrábajúcu najmä set-top boxy spoločnosti Arris Group a jej fabriky spoločnosti Flextronics za 75 miliónov dolárov. Samozrejme, ponechal si vlastníctvo patentov (spoločnosť Lenovo k nim však dostala licenciu).
Patentový troll
Azda najhorší dôsledok nesprávne fungujúcich patentových systémov je existencia tzv. patentových trollov. Ide o hanlivé pomenovanie, ktorým sa označujú jednotlivci alebo spoločnosti, ktoré uplatňujú patentové právo bez toho, aby daný patent používali vo vlastných produktoch alebo službách. Troll je pôvodne postava zo severskej mytológie, ide o obra žijúceho v horách ďaleko od ľudských obydlí. No internet priniesol aj nový význam tohto slova, označuje provokatérsku osobu z internetových diskusných fór.
Termín patentový troll pochádza z konca 90. rokov a označuje firmu, ktorej aktivita najčastejšie pozostáva z kúpy patentov od bankrotujúcich spoločností za malé sumy a následného vydierania existujúcich firiem. Z hľadiska patentových zákonov ide o celkom legálnu praktiku, pretože patent získala takáto firma nákupom a má právo si jeho výhody uplatňovať. Patentový troll zvyčajne nič nevyrába ani neposkytuje a jeho jediná práca je skupovanie cudzích patentov, ktoré sa v nejakom zmysle dajú vzťahovať na existujúce produkty alebo služby.
Následne kontaktuje množstvo obvykle malých firiem, od ktorých pod hrozbou žaloby vyžaduje poplatky. Keďže mnoho spoločností si nemôže dovoliť nákladný súdny spor, ktorého cena sa aj v prípade víťazstva môže pohybovať od niekoľko stotisíc až po milióny dolárov, obyčajne volia schodnejšiu cestu a trollovi platia licenčné poplatky za svoje vlastné produkty. Patentový troll tak veľmi pripomína nie mytologického, ale rozprávkového trolla. Ten sa totiž schováva pod mostom, ktorý nepostavil, a vyberá poplatky od ľudí, ktorí cezeň chcú prejsť.
Mnohí patentoví trollovia sa veľkých spoločností boja, a tak namiesto nich žalujú za porušenie vágnych patentov malých obchodníkov, ktorí napríklad používajú Wi-Fi
Typický predstaviteľ patentového trolla je napríklad bývalá spoločnosť Forgent Networks, ktorá dnes funguje pod menom Asure Software. V roku 2002 odkúpila patent od spoločnosti Compression Labs týkajúci sa obrázkovej kompresie a začala tvrdiť, že ho porušuje známa kompresia JPEG. JPEG sa používa vo veľkom rozsahu v rámci webu a používateľskej elektroniky, pričom je k dispozícii bez licenčných poplatkov.
V období rokov 2002 až 2004 začala firma Forgent Networks vydierať 30 malých spoločností používajúcich kompresiu JPEG vo svojich produktoch, ktoré jej následne za toto obdobie zaplatili 90 miliónov dolárov na licenčných poplatkoch. Posilnená z týchto úspechov vyplnila v roku 2004 ďalších 31 žalôb proti veľkým spoločnostiam, medzi ktorými boli napríklad Adobe Systems, Apple a IBM. V tom istom roku podalo konzorcium 21 spoločností protižalobu s cieľom patent zneplatniť. O rok neskôr sa k nim s vlastnou protižalobou pridal Microsoft. Ešte na konci roka 2005 však mali od Forgent Networks zakúpené „vydieračské" licencie veľké softvérové spoločnosti ako Adobe či Macromedia, ktoré vyrábali grafické programy (a kompresiu JPEG, samozrejme, používali).
Vo februári roku 2006 Americký patentový úrad znovu prehodnotil patent, ktorý Forgent Networks vlastnil, pričom zistil, že je neplatný z dôvodu tzv. Prior art. Týmto výrazom sa označuje v patentovom práve situácia, keď informácie v patente boli dostupné a známe predtým, než bol vyplnený. V praxi je to vlastne „patentovanie kolesa" v čase, keď ho už každý dávno používa. Vo výsledku teda nejde o žiadny vynález a nevzťahuje sa naň ochrana originality. Vzhľadom na miliónové tržby z predchádzajúci rokov, ktoré patent pre Forgent Networks priniesol, vidieť, že patentové trollovanie môže byť skutočne výnosná záležitosť. V nasledujúcich rokoch si podobný príbeh zopakovali pri kompresii JPEG dvaja ďalší patentoví trollovia. V roku 2007 to bola spoločnosť Global Patent Holdings a v roku 2011 zas Princeton Digital Image.
Mnoho spoločností a inštitúcií vyjadruje už dlhý čas obrovskú nespokojnosť nad tým, že existujúce zákony umožňujú patentovým trollom fungovať, zarábať peniaze a okrádať firmy, ktoré niečo skutočne vytvárajú a ženú vývoj technológií dopredu. Jedna z najvážnejších príčin tohto „darmožráčstva" sú príliš vágne patenty, týkajúce sa zvyčajne softvérových technológií, ktoré nikdy nemali byť udelené. Pôvodná ochrana vynálezcu sa tak stala v čase ťažko definovateľných softvérových princípov živnou pôdou na vznik parazitov.
Smutnejšie však je, že v systéme, kde je toto správanie odmeňované, sa k takémuto konaniu uchyľujú aj inak regulárne a novátorské spoločnosti, ktoré vyrábajú reálne produkty. Za všetko stačí spomenúť patent na dotykový princíp „odomknutia zariadenia potiahnutím" od Applu alebo konzorcium Rockstar vytvorené mnohými známymi firmami. Toto konzorcium zamestnáva prakticky len 10 reverzných inžinierov, ktorých úlohou je rozkladať systém Android a hľadať v ňom prvky, na ktoré by sa dali nejako uplatniť patentové práva zakúpené od spoločnosti Nortel.
Zúriaca patentová vojna na smartfónovom trhu
Súčasný trh so smartfónmi je obrovský biznis, ktorý neustále rastie. Ročne sa predá viac ako 900 miliónov zariadení a každá firma by si chcela ukrojiť čo najväčšiu porciu z koláča. Médiami z času na čas preletia informácie o tom, že niektorá z firiem podala pre porušenie patentov žalobu na konkurenčnú spoločnosť. Obvykle však bežní používatelia zbadajú len špičku ľadovca a patentové šialenstvo, ktoré jednotlivé spoločnosti rozpútavajú, má oveľa väčší rozsah.
Často pripomína ničivú vojnu, kde sa za každý útok dá onedlho očakávať odveta. Ako dobrá ilustrácia poslúži napríklad situácia v závere roka 2009. Koncom októbra podala spoločnosť Nokia žalobu na Apple za porušenie 10 patentov. Apple paľbu opätoval na začiatku decembra, keď podal na Nokiou žalobu z porušenia 13 svojich patentov, na čo zas Nokia koncom decembra odpovedala ďalšou žalobou za porušenie 7 patentov.
Celý cirkus pokračoval v januári 2010, keď Apple opätoval druhý útok podaním ďalšej žaloby pre porušenie 9 patentov. Okrem toho Apple v marci roku 2010 podal žalobu na spoločnosť HTC pre porušenie 10 patentov, na čo HTC odpovedalo v máji kontražalobou na Apple z porušenia 5 svojich patentov. Medzitým na Apple podali ďalšie žaloby Nokia a S3 Graphics. Pri S3 Graphics išlo o prvú salvu štyroch patentov, v prípade Nokie to bola už tretia salva v posledných pár mesiacoch, v ktorej pridala ďalších 5 patentov. Apple odpovedal na tretiu sériu žalôb Nokie koncom júna, keď ju zažaloval za porušenie ďalších 7 patentov.
V tom istom mesiaci reagovalo na Apple znova HTC, ktoré podalo žalobu na porušenie 3 patentov. Medzi tým Oracle zažaloval spoločnosť Google z porušenia 7 patentov. V druhej polovici roka 2010 zažaloval Microsoft Motorolu (16 patentov), Nokia pridala ďalšiu žalobu na Apple (2 patenty), Motorola zažalovala Apple (18 patentov), Apple zažaloval Motorolu (18 patentov) a Motorola zažalovala Microsoft (24 patentov). Toto všetko sa stalo v priebehu jedného roka v USA. Spomenuli sme pritom len tie najvýznamnejšie spoločnosti. Okrem USA sa v rovnakom čase podávali žaloby aj v iných štátoch a napríklad medzi Nokiou a Applom prebiehali podobné prestrelky aj v Nemecku a Veľkej Británii.
Ikonický patent Applu v podobe tzv. odomknutia potiahnutím
Jednu najzúrivejších patentových vojen vedú v posledných rokoch Samsung a Apple. Boom smartfónov a tabletov bol po roku 2007, respektíve 2009 skutočne obrovský a ich dvaja najväčší svetoví výrobcovia si rozhodne nič nedarujú. Kým americkej spoločnosti Apple sa dá prisúdiť minimálne presadenie súčasnej podoby smartfónov a tabletov a otvorenie „novej éry", juhokórejský Samsung je technologický gigant, ktorý vyrába a vyvíja nielen elektroniku v podobe koncových produktov, ale priamo aj technológie polovodičov v podobe DRAM či NAND Flash.
Koniec koncov aj sám Apple vo veľkej miere používal čipy od Samsungu vo svojich produktoch. Samsung je v súčasnosti suverénne najväčší predajca smartfónov, ktorých v roku 2013 predal 300 miliónov kusov. Druhý Apple ich za rovnaké obdobie predal polovicu (150 miliónov) a rozdiel sa stále zväčšuje (v roku 2012 to bolo 205 vs. 130 mil. kusov). Len na porovnanie, ďalší „veľkí" hráči v poradí, ako napríklad Huawei, LG či Lenovo, dosahujú predaje okolo 40 miliónov kusov ročne. Na trhu s tabletmi drží vedúcu pozíciu stále Apple, Samsung ho však doháňa tak rýchlo, že na jeho budúcu trhovú dominanciu by nestavil asi nikto. V prvom kvartáli roku 2012 bol podiel Applu na predaji tabletov 58,2 % a Samsungu 11,2 %. V prvom kvartáli roku 2013 to bolo 40,2 % vs. 17,52 % a v prvom kvartáli roku 2014 už len 32,5 % vs. 22,3%.
Prvé spory medzi týmito dvoma spoločnosťami siahajú do roku 2010, keď Apple upozornil Samsung na to, že jeho produkty sú príliš podobné. Pretože Apple veril, že má na dané podoby patentové právo, ponúkol Samsungu dohodu: Plaťte nám za každý predaný smartfón 30 dolárov a za každý tablet 40 dolárov a všetko bude v poriadku (na porovnanie, v tom istom roku donútil Microsoft platiť spoločnosť HTC 5 dolárov za každé jej zariadenie s Androidom). Samsung odmietol. V apríli roku 2011 tak Apple podal žalobu za porušenie patentov, medzi ktoré patrila napríklad metóda odomknutia displeja potiahnutím (slide-to-unlock), ďalej univerzálne vyhľadávanie a aj dizajnové prvky, ktoré sa s trochou zveličenia nedajú opísať inak ako „obdĺžnikový displej s okrajmi".
Samsung kontroval protižalobou, kde použil „klasickú" muníciu v podobe porušovania patentov na 3G technológiu. V priebehu roka sa žaloby rozšírili na viac ako 30 prípadov naprieč Severnou Amerikou, Európou, Áziou a Austráliou. Výsledkom bolo, že sa Applu podarilo na krátky čas pozdržať predaje tabletov Samsung Galaxy Tab v Nemecku, kórejský výrobca však obmedzenie prekonal zmenou dizajnu. Na oplátku sa Samsungu podarilo zadržať v Nemecku predaje všetkých iPhonov a iPadov, ale táto situácia trvala len niekoľko hodín.
Súdny spor vo Veľkej Británii sa skončil v júni 2012, pričom verdikt znel, že Samsung dizajn iPadu neskopíroval. Súd teda nariadil Applu, aby sa za toto obvinenie verejne ospravedlnil na svojej webovej stránke. To Apple pojal svojsky a umiestnil na úplný spodok stránky len malý textový odkaz, ktorý viedol na takmer prázdnu stránku so znením verdiktu. Applu to však nestačilo a neodpustil si dodať poznámku (ktorá zaznela na súde), že Samsung Apple očividne nekopíroval, pretože „nie je taký cool".
Za toto svoje detinské správanie mu bolo nariadené uverejniť ospravedlnenie znova. Na domovskej pôde boli súdy Applu viac naklonené a nariadili juhokórejskej spoločnosti zaplatiť pokutu 1,05 miliardy dolárov (pri žalobe žiadal Apple 2,5 miliardy). Zákaz predaja výrobkov sa však nekonal. Samsung sa proti pokute za porušovanie patentov, pochopiteľne, odvolal. V priebehu roka 2012 sa dostali v patentovom úrade na pretras dva zo šiestich kľúčových patentov, ktoré Apple pri súde používal. Išlo o dotykové pohyby pinch-to-zoom, pri ktorých sa obraz priblíži odtiahnutím dvoch prstov, a bounce, ktorý sa prejavuje ako odskočenie pri posúvaní zoznamu.
Oba boli posúdené ako neplatné. Pri odvolacom verdikte bola miliardová pokuta znížená napokon na 929 miliónov. Na stole sa však objavila druhá žaloba týkajúca sa ďalších patentov, kde Apple žiadal odškodnenie 2,2 miliardy, a kontražaloba Samsungu, ktorý však žiadal len 6,2 milióna. Verdikty sa objavili v máji tohto roka, keď americký súd nariadil Samsungu zaplatiť za porušenie patentov, cena však bola skresaná na menej ako desatinu. Namiesto požadovaných 2,2 miliardy tak zaplatí (aspoň na základe súčasného verdiktu) len 119 miliónov. Podobne dopadla aj kontražaloba Samsungu, kde bola pokuta zo 6,2 milióna znížená na 158-tisíc dolárov.
Počet patentových trollov neustále narastá
Patentové šialenstvo ako hrozba pre inovácie a pokrok
Súčasný patentový systém už v mnohých prípadoch slúži na celkom opačný účel, než sa pôvodne zamýšľalo. Namiesto ochrany skutočných vynálezcov sa využíva v mnohých prípadoch na mastenie vreciek patentových špekulantov. Patenty sú často udeľované na extrémne vágne koncepty, ktoré ohrozujú bežných tvorcov. Pokiaľ totiž veľké firmy dokážu patentovať „vynález" v podobe princípu opísaného ako „softvér, ktorý študuje preferencie používateľov pri prezeraní webu" (Apple), mnoho menších vývojárov sa môže dostať do obrovských problémov pri tvorbe skutočných aplikácií, ktoré tomuto vágnemu a všeobecnému opisu vyhovujú.
Stačí sa len pozrieť na prípad Michaela Phillipsa a jeho hlasového systému. Namiesto toho, aby patentový systém chránil jeho reálny produkt, poskytol výhodu pre majiteľa vágneho konceptu, ktorý tak mohol svoju konkurenciu zlikvidovať. Výsledkom je, že malé firmy vyvíjajúce vlastné produkty sa musia obávať patentových trollov, ktorí ich súdnymi nákladmi (a to aj v prípade, že sa obvinenia vznesené proti nim nepotvrdia) môžu zlikvidovať. Veľké firmy sú, naopak, nútené držať batalióny právnikov a zadávať a skupovať patenty v čo najväčšom rozsahu, aby nimi mohli brániť vlastne produkty pred zákazom alebo obrovskými pokutami. Náklady pritom nie sú malé. Okrem spomenutých miliardových nákupov patentov sa stačí pozrieť napríklad na súdneho znalca Applu, ktorý dostáva 2,3 milióna dolárov za jeden posudok. Vzhľadom na to, že vypracovať posudok trvá okolo 900 hodín, dostávame sa na plat viac ako 2500 dolárov na hodinu.
Z dlhodobého hľadiska sú jedinými víťazmi súčasnej situácie patentoví trollovia, ktorí parazitujú na cudzích produktoch, a právnici a súdni znalci, ktorí sa nemôžu sťažovať na nedostatok práce. Prehrávajúcou stranou sú bezpochyby zákazníci. Len v rámci trhu so smartfónmi sa odhaduje, že výrobcovia na súdy a kúpu patentov utratia okolo 10 miliárd dolárov ročne. Tieto peniaze sú použité z tržieb, ktoré by inak mohli byť investované do vývoja, prípadne by sa mohli prevteliť do nižšej ceny produktu (z dôvodu nižších nákladov). Patentový systém jednoducho potrebuje výraznú zmenu, a to hneď teraz.
