Image
12.2.2016 0 Comments

O predsudkoch a odvahe

Pred pár rokmi ohlásilo Nemecko zmenu svojej energetickej stratégie (Energiewende, resp. Energy Transition) smerom k obnoviteľným zdrojom, efektívnejšiemu a ekologickejšiemu spôsobu využívania existujúcich zdrojov. Čo ma v tejto súvislosti najviac prekvapilo, bol radikálny odklon od tradičnej jadrovej energie a zámer zastaviť do roku 2022 (čo je už na dohľad) zvyšných 9 jadrových elektrární. Nemecko má veľkú a silnú ekonomiku, ale napriek tomu v súčasnej situácii si nemôže dovoliť nerozvážny krok. Preto sa otvára otázka, ako chcú suplovať výpadok zdrojov energie. V tejto súvislosti chcem poukázať na dva nové pohľady na tradičné, resp. obnoviteľné zdroje energie.

V prvom prípade ide o fakt, že aj v oblasti jadrovej energetiky prebieha neustály vývoj. To prináša riešenie nedostatkov a rizík, pre ktoré sa tento druh výroby energie vníma tak negatívne. Problémy dnešných jadrových reaktorov sú najmä bezpečnosť, účinnosť, dostupnosť paliva a starostlivosť o jeho likvidáciu po jeho vyhorení. V súčasnosti sa však už testujú nové „rýchle“ reaktory, ktoré využívajú iný typ uránu, sú bezpečnejšie, je z nich výrazne menej odpadu a majú vyššiu účinnosť. Tradičné reaktory využívajú ako palivo v prírode veľmi vzácny urán 235, navyše sa ho využije len malá časť, v rámci jedného palivového cyklu len 4 až 5 % z celého objemu. Nové reaktory na báze rýchlych neutrónov využívajú urán 238, ktorého je v prírode dostatok, a navyše si počas prevádzky vytvárajú vlastné palivo. Z tohto dôvodu sa označujú ako breeder reactors, t. j. „množivé“ reaktory. Z vypáleného uránu vznikne plutónium a to sa počas ďalšej prevádzky reaktora mení zase na urán 238. Hovorí sa tomu aj technológia uzavretého jadrového cyklu, skoro ako perpetuum mobile J. Reaktory postavené na rýchlych neutrónoch majú inú konštrukciu. Používa sa v nich ako chladivo namiesto vody tekutý kov, najčastejšie olovo alebo sodík. Výsledkom by mal byť reaktor, na ktorom by ani v prípade ťažkej havárie nemohlo dôjsť k úniku rádioaktivity. V prípade havárie reaktora sa tekutý kov ochladí a reakcia sa zastaví. Reaktor síce bude nenávratne zničený, ale rádioaktivita sa nedostane za hranice aktívnej zóny. Nejde o žiadne novinky, sú to technológie, o ktorých sa vie už desiatky rokov a boli aj experimentálne odskúšané. V Rusku beží reaktor na rýchlych neutrónoch s označením Bor-60. Nevýhodou tohto systému je zatiaľ nedostatok skúseností a referencií.

Jadrový priemysel ráta s novou technológiou rýchlych reaktorov, ktorá je v súčasnosti predmetom intenzívneho výskumu a vývoja. Nové systémy by sa mali spustiť do komerčnej prevádzky okolo roku 2025. Výhodami novej generácie budú podstatne nižšia doba rozpadu jadrového odpadu, zefektívnenie výroby (100 až 300-násobne) a možnosť využitia paliva v uzavretom cykle.

Na druhej strane „barikády“ tiež prebieha intenzívny vývoj. Medzi verejnosťou je málo známe, že niektoré európske krajiny na čele s Nemeckom pracujú na projektoch, ktoré kombinujú obnoviteľné zdroje typu solárnej a veternej energie s technológiou elektrolýzy vody, generovaním vodíka a jeho následným skladovaním. Plynný vodík uvoľnený pri elektrolýze a uskladnený v bezpečných tlakových nádobách alebo podzemných soľných jaskyniach dokáže vyrovnávať kolísanie výkonu, ktoré je pre solárnu a veternú energiu charakteristické. Výsledkom by mali byť ekologicky čisté a stabilné energetické siete bez emisií.

Podľa štúdie amerických vedcov by kombinácia obnoviteľných zdrojov a skladovania vodíka mohla do roku 2030 plne napájať veľkú elektrickú sieť pri nákladoch porovnateľných s tradičnými neobnoviteľnými zdrojmi. Ich počítačový model zdrojov veternej a solárnej energie, kombinovaných so skladovaním vodíka, dokazuje možnosť uspokojiť obnoviteľnými zdrojmi v blízkej budúcnosti až jednu pätinu americkej energetiky. Podľa Carnegieho inštitútu je však vo vetre viac energie, než by ju celá civilizácia dokázala priebežne spotrebovať.

Na jeseň roku 2011 už začala prevádzku prvá hybridná elektráreň na báze obnoviteľnej energie a vodíka na svete – tá vyrába elektrinu a súčasne vodík ako palivo pre automobily. Základný kameň elektrárne položila nemecká kancelárka Angela Merkelová. Spomínaná zmena energetickej stratégie Nemecka sa považuje za jeden z najsmelších počinov ekologického štátnictva v dejinách.

Samozrejme, v prípade oboch technológií ešte zostáva otvorených viacero otázok, napríklad bezpečnosť skladovania a manipulácie s vodíkom či použitie tekutého sodíka na chladenie reaktora. (Pamätáte si ešte zo školy, ako sa správal kúsok sodíka, keď sme ho dali do skúmavky s vodou?) Sú to však technologické záležitosti, ktoré sú určite riešiteľné. V oboch prípadoch je dôležitejšie prekonávanie predsudkov, ktoré sme si vytvorili či už k jadrovej energetike, alebo prírodným obnoviteľným zdrojom. A takisto je dôležité robiť odvážne a ťažké rozhodnutia v čase, keď sa do nich ešte nikomu nechce. Je to dôvod na zamyslenie sa, niečo podobné platí aj v osobnom živote.

P.S.: Pre zaujímavosť, v deň, keď som začal písať tento článok (22. apríla 2013), som dodatočne zaregistroval, že je práve Deň Zeme – medzinárodný sviatok venovaný našej planéte s cieľom upozorniť na dôsledky ničenia životného prostredia a nedostatočnej snahy o riešenie zhoršujúcej sa situácie. Žeby náhoda? 

Zobrazit Galériu

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Blogy

Zašoférujte si, kým ešte môžete

09.10.2016 22:14

Určite ste si všimli, že sa v poslednom čase v PC REVUE dosť venujeme autám. Nie, nemeníme sa na automagazín, digitálne technológie sa jednoducho čoraz viac rozširujú aj do iných oblastí a automobilov ...

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

Kyocera - prve-zariadenia-formatu-a4-s-vykonom-a3

Najnovšie videá