Image
1.4.2014 0 Comments

Management 2.0: Ako sa mení podoba práce manažérov v 21. storočí?

management.jpg Idea, že moderné technológie, ktoré používame, ovplyvňujú spôsob nášho myslenia, sa objavila už v roku 1882, keď sa nemecký filozof Friedrich Nietzsche stal jedným z prvých majiteľov najnovšieho vynálezu - tzv. písacej gule, predchodkyne písacieho stroja. Dnešná realita tejto idei dáva za pravdu.

Súčasní myslitelia zaoberajúci sa modernými technológiami mi potvrdzujú, že naše myslenie je výrazne ovplyvňované novými technológiami. Treba si uvedomiť, že technologický pokrok nemožno zastaviť. Bola by chyba prehliadnuť výhody, ktoré moderné technológie prinášajú, a to prekvapivo, aj pokiaľ ide o naše kreatívne myslenie.

Buď vypadneme z hry, alebo sa naučíme s technológiami efektívne spolupracovať. Pod spoluprácou si však nepredstavujte spustenie počítača, prácu s Wordom či vyhľadávanie na internete. V dnešnom digitálnom storočí ide o spoluprácu, ktorá je založená na našom rozlíšenie situácií, keď nám moderné technológie pomáhajú dosiahnuť lepšie výsledky. Čaro kreatívnej spolupráce spočíva v tom, že všetkých členov tímu zapojíme a zaujmeme rovnomerne odkiaľkoľvek a kedykoľvek a využijeme v maximálnej miere ich individuálny potenciál a výkon.

Ľudstvo počiatkom 21. storočia vstúpilo do éry kreativity, teda do konceptuálnej doby, a tým sa všetko okolo nás začalo rýchlo meniť. Dopyt po nových konceptoch, výrobkoch a službách zvyšuje nároky na kreativitu ľudí. Podľa experta na tvorivú ekonomiku profesora Richarda Floridu je kreativita najväčšia konkurenčná výhoda dneška.

Nová podoba práce manažérov

Rozdiel medzi manažérom a kreatívnym manažérom je v tom, že kreatívny manažér musí veci robiť inak a musí neustále vymýšľať zmeny a prichádzať s novými inováciami. Oproti tomu ostatní manažéri pracujú tak, aby sa neodchyľovali od pracovného postupu a dosahovali maximálnu presnosť, ktorá sa od nich štandardne očakáva.

Kreatívni manažéri sú vo svojej práci oveľa slobodnejší a pri realizácii pracovného zadania sa tešia veľkej miere autonómie a flexibility. Ako sa ľudstvo posúva viac a viac do koncepčnej doby, kreatívnych manažérov treba stále viac a viac. Žiaľ, kreatívnych manažérov na trhu práce nie je veľa. A tu je priestor na otázku: Prečo to tak je, kde je príčina? Problém je v pracovnom prístupe nás všetkých. Moderné technológie, ktoré podporujú kreatívne myslenie, sa stále prispôsobujú koncepčnej dobe, ale súčasný firemný manažment sa moderným technológiám bráni.

Možno preto je podľa Garyho Hamela, autora bestsellera Na čom dnes záleží, nevyhnutné znovu objaviť tzv. management 2.0. Aktuálna situácia je paradoxná, pretože pre dnešné firemné prostredie je bezpodmienečne nutný rýchly rozvoj zamestnancov a celková globálna konkurencieschopnosť. A práve tieto aspekty významne ovplyvňujú nasadené a efektívne využívané moderné technológie.

Možno sa dá namietať, že moderné komunikačné technológie nie sú ani zlé, ani dobré, ale také, ako s nimi daný používateľ naloží. Dejiny technológií však ukazujú, že natoľko jednoduché to nie je. Sama technológia je určená na konkrétnu formu oznámenia a forma komunikácie určuje spôsoby nášho myslenia.

Zatiaľ čo obsah je pominuteľný a náhodný, forma komunikácie má dostatok času práve preto, že pôsobí nepozorovane. Technológie nám totiž prostredníctvom vlastnej disciplinovanosti môžu ponúknuť nové formy kreatívneho myslenia.

Kreatívne myslenie možno využiť aj pri vzdialenej komunikácii medzi jednotlivými manažérmi. Vďaka interaktívnym technológiám možno do zdieľaných digitálnych dokumentov, napr. do PowerPointu, Wordu, Excelu či elektronického flipchartu, dopĺňať zmysluplné vizuálne informácie v podobe textu, symbolu, grafu, myšlienkových máp alebo jednoduchých schém. Vizuálne informácie sa stávajú súčasťou menovaných dokumentov a možno sa k nim kedykoľvek vrátiť.

História výskumu kreativity

Medzi najstaršie výskumy patrí tzv. mystická kreativita. Kreativita je spájaná s tajomnými mystickými silami, ktoré umožňujú hľadanie nových myšlienok. Napríklad Platón sa domnieval, že básnik píše to, čo mu diktuje Múza. Ďalší pohľad sa nazýva pragmatický. Na prvom mieste je rozvoj tvorivosti a až potom sa zameriavame na porozumenie kreativite. Tento prístup spopularizoval v podnikovej sfére Edward de Bono. Iný prístup, tzv. psychometrický, je zameraný na poznávanie a meranie kreativity jednotlivca. Posledný prístup ku kreatívnemu mysleniu je tzv. kognitívna kreativita, ktorá si kladie za cieľ porozumieť tvorivému procesu myšlienok.

Zdroj: ICT manažer


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Biznis

Tvorca Androidu chce uviesť na trh high-end smartfón, ktorý bude vážnou konkurenciou pre Apple aj Samsung

19.01.2017 00:35

Tvorca operačného systému Android Andy Rubin chce spolu s asi 40-členným tímom bývalých zamestnancov Googlu a Applu založiť spoločnosť Essential. Tá bude pracovať na viacerých spotrebiteľských hardvér ...

Biznis

Schengen pre dáta. EK chce odstrániť bariéry voľného cezhraničného pohybu dát v EÚ

16.01.2017 00:07

Európska komisia navrhla politické a právne riešenia na uvoľnenie potenciálu dátového hospodárstva EÚ. Ide pri tom o súčasť stratégie digitálneho jednotného trhu, ktorú predstavila v máji 2015. Inform ...

Biznis

10 trendov v oblasti podnikových sietí v roku 2017

14.01.2017 00:20

Stojíme na pokraji zásadných technologických zmien. Uplynulý rok vydláždil cestu a pripravil podmienky pre budúcnosť, ktorá rýchlo získava jasné obrysy. V roku 2017 môžeme očakávať týchto desať zmien, ...

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

qubitconference

Najnovšie videá