Image
29.9.2014 0 Comments

Kto má najrýchlejší internet?

Titulka.jpg Internet počas dvoch posledných desaťročí celkom pretvoril našu spoločnosť a mnohí z nás si bez neho už ani nedokáže predstaviť život. Koľko ľudí na svete má k nemu vôbec prístup a koľko z nich si ho môže naozaj dovoliť? Kde sa internet blokuje a hádžu sa mu polená pod nohy? A hlavne ktorý štát ho má zo všetkých najrýchlejší?

Aj keď sa mnohým ľuďom môže zdať, že internet používa už prakticky každý, ide len o lokálny stav, ktorí môžu pozorovať okolo seba. V súčasnosti žije na svete 7,2 miliardy ľudí, pričom väčšina z nich (takmer 60 %) internet vôbec nepoužíva. Počet internetových používateľov však neustále rýchlo stúpa. V rokoch 1995 až 2000, keď vznikli napríklad stránky ako Amazon, Google či Yahoo, sa počet používateľov zdesaťnásobil zo 40 na 400 miliónov. Tento ročný rast okolo 50 % sa síce v prvom desaťročí 21. storočia zmenšil na 12 až 17 % a v druhom desaťročí klesol pod 10 %, ale nedajte sa oklamať. Ako sa počet používateľov zvyšuje, každé percento navyše pridáva čoraz viac a viac ľudí. Za posledných desať rokov ich pribúda každý rok približne 200 miliónov. Prvú miliardu prekonal internet v roku 2005, druhú v roku 2010 a k prekonaniu tej tretej sa dostaneme zrejme ešte v priebehu tohto roka.

Takmer polovica súčasných troch miliárd internetových používateľov je z Ázie (48,4 %). Pätina je z Európy (19 %) a Ameriky (21,8 %) a zostávajúca desatina z Afriky, Austrálie a Oceánie. V týchto štatistikách zozbieraných Medzinárodnou telekomunikačnou úniou (ITU) sa považuje za používateľa ten, kto má v domácnosti prístup k internetu. Nerozlišuje sa pri tom druh pripojenia a ani vek obyvateľa. Ak teda napríklad v jednom byte žije päťčlenná rodina a majú zriadené internetové pripojenie, počíta sa všetkých päť osôb.

Do štatistiky sa, naopak, nezapočítavajú osoby, ktoré sa k internetu pripájajú len v práci či na cudzích miestach, pretože ich počet jednoducho nemožno zistiť tak, aby sa neprekrývali s domácimi používateľmi. Najviac internetových používateľov má Čína, je ich 641 miliónov, čo je takmer polovica obyvateľstva danej krajiny. Na druhom mieste je USA s 279 miliónmi používateľov, čo však už tvorí takmer 80 % miestnych obyvateľov.

Na treťom mieste je India, ktorá má so svojimi 279 miliónmi používateľov ešte veľký priestor na rast, pretože v jej prípade  80 % obyvateľov prístup k internetu nemá. Na štvrtom a piatom mieste je Japonsko a Brazília, pričom obe krajiny prispievajú do svetových štatistík o niečo viac ako 100 miliónmi používateľov. Slovensku patrí 71. priečka s počtom 4,5 milióna používateľov, čo je 82 % miestnej populácie. Z hľadiska internetovej penetrácie sú na tom najhoršie africké štáty ako Eritrea, Somálsko či Etiópia, kde je miera pripojenia medzi 1 až 2 % obyvateľstva. Naopak, najlepšie je na tom malé korálové súostrovie Bermuda so 75 000 obyvateľmi, kde je internetová penetrácia 98 %. Do prvej päťky patrí ďalej Katar, Bahrajn, Island a Nórsko, ktorých penetrácia sa pohybuje medzi 96 a 97 %.

Jazyky.png

Na webových stránkach dominuje anglický text

Akým jazykom sa na internete hovorí najviac? Pokiaľ odhliadneme od rodného jazyka používateľov a zameriame sa na jazyk textu, tohtoročné dáta ukazujú, že najrozšírenejším jazykom textov je celkom neprekvapivo angličtina. Tento jazyk používa až 55,7 % internetových stránok. Dáta nazhromaždila spoločnosť W3Techs, ktorá sa zaoberá zberom webových štatistík, pričom vychádza len z dát 10 miliónov najnavštevovanejších webov, aby sa tak vylúčil dosah doménových spamerov. Subdomény daných stránok sa zároveň nezapočítavali ako samostatné weby, aby štatistiku negatívne neovplyvňovali. Ostatné jazyky majú zastúpenie značne menšie. Na druhom mieste sa umiestnila nemčina so 6,1 % webového obsahu, na tretom ruština s 5,8 %, nasledovaná japončinou (5,1 %), španielčinou (4,7 %) a francúzštinou (4,1 %). Čínština je prekvapivo až na siedmom mieste s podielom 2,9 %. Z krajín V4 vedie v poradí desiata poľština (1,7 %). Čeština drží 15. miesto s 0,7 % webového obsahu a maďarčina 23. miesto s 0,3 %. Slovenčine patrí 26. miesto s 0,2 %. Tieto pomery sa však vzhľadom na dvojnásobný (Česko a Maďarsko), respektíve sedemnásobný počet obyvateľov (Poľsko) dajú očakávať.

Priemerná rýchlosť domácich internetových liniek

Rýchlosť internetovej linky je niečo, na čo veľa nielen tých zdatnejších internetových používateľov počúva. V dnešnej dobe cloudových služieb a on-line HD videa by už nikto nedocenil pripojenie, ktoré sťahuje obrázok JPEG niekoľko desiatok sekúnd. Priemerná rýchlosť internetového pripojenia vo svete je v súčasnosti 3,9 Mbit/s, teda ani nie 0,5 MB/s. To je o 24 % viac než minulý rok a s mierou súčasného rastu sa očakáva, že táto hodnota stúpne na 4 Mbit/s ešte v priebehu tohto roka.

Do týchto meraní, samozrejme, nie sú započítavané rýchlosti, aké dosahujú medzikontinentálne optické spojenia (chrbticové siete), ale tie, ktoré sa viažu na koncových používateľov. Dostupné štatistiky pochádzajú z pravidelných reportov spoločnosti Akamai Technologies, ktorá prevádzkuje obrovskú dátovú distribučnú sieť (content distribution network) pozostávajúcu z veľkého množstva dátových centier po celom svete (viac ako 100 000 serverov).

Jej služby využíva mnoho aj tých najvýznamnejších IT spoločností, ktoré pomocou nej distribuujú dáta k svojim zákazníkom, lepšie povedané, k používateľom. Často ide napríklad o aktualizácie programov, ovládačov či operačného systému vrátane Microsoft Windows. Pokiaľ nejaká spoločnosť využíva služby siete Akamai, pri sťahovaní dát sa namiesto servera výrobcu automaticky pripojíte na server Akamai s totožnými dátami, ktorý je k vám obvykle bližšie alebo má neporovnateľne väčší tok dátovej linky, ako by vám poskytoval majiteľ daných dát.

internet-01.jpg

Najrýchlejšie internetové pripojenie na svete má bezkonkurenčne Južná Kórea. Priemerná rýchlosť koncových liniek v tejto krajine je 23,6 Mbit/s (2,95 MB/s). Na druhom mieste je Japonsko s priemerom 14,6 Mbit/s, nasledované Hongkongom s 13,3 Mbit/s. Zostávajúcich sedem priečok prvej desiatky patrí európskym krajinám v rozsahu priemerných rýchlostí 10,7 až 12,7 Mbit/s. Trón na našom kontinente drží Švajčiarsko, pričom za pozornosť stojí najmä susedná Česká republika, ktorej patrí s priemernou rýchlosťou 11,2 Mbit/s ôsma priečka v celosvetovom rebríčku. USA obsadzuje dvanáste miesto s priemernou rýchlosťou 10,5 Mbit/s.

Pokiaľ odhliadneme od poprednej Českej republiky, ostatné štáty V4 sú z hľadiska priemerných rýchlostí domácich internetových liniek veľmi vyrovnané. Patrí im 29., 30. a 31. miesto. Priemerná rýchlosť v Maďarsku a v Poľsku je 7,5 Mbit/s, na Slovensku je to 7,3 Mbit/s. Za nami zaostáva napríklad Španielsko (7,2), Francúzsko (6,6) či Taliansko (5,2). Zaujímavé sú hodnoty z krajiny, ktorá majú najviac internetových používateľov. Číne patrí totiž 79. priečka s priemernou rýchlosťou 3,2 Mbit/s. Ešte horšie je na tom India (118. miesto), ktorej 279 miliónov internetových používateľov pristupuje na internet s priemernou rýchlosťou len 1,7 Mbit/s (212 kB/s). V tomto roku existuje ešte päť krajín, ktorých priemerná rýchlosť je menšia ako 1 Mbit/s. Ide o Bolíviu, Kamerun, Botswanu a Jemen, kde je priemer na hodnote 0,9 Mbit/s a napokon ešte o Líbyu, ktorá obsadzuje úplne poslednú priečku s priemerom 0,5 Mbit/s (60 kB/s).

Priemerné rýchlosti a rozšírenie rýchlych domácich liniek

Rôzne pomalé linky dáta vždy pomerne skresľujú, a preto Akamai vytvára samostatné štatistky aj pre širokopásmové pripojenia (z anglického broadband). Pri nich berie do úvahy len pripojenia s rýchlosťou 4 Mbit/s a vyššie. V danej kategórii ďalej zaznamenáva, koľko percent spojenia sa dá označiť za vysokorýchlostné širokopásmové pripojenia (nad 10 Mbit/s) a koľko za spojenia pripravené na streamovanie 4K obsahu (nad 15 Mbit/s). Na vrchole rebríčka aj v tomto prípade tróni Južná Kórea, kde je priemer rýchlostí širokopásmové pripojenia na hodnote 68,5 Mbit/s (8,56 MB/s). Za ňou nasledujú Hongkong (66,0 Mbit/s ) a Singapur (57,7 Mbit/s). Z Európy je na tom prekvapivo najlepšie Rumunsko, ktorému patrí šiesta priečka s 54,4 Mbit/s, a aj Lotyšsko, ktorému priemerná rýchlosť 48,6 Mbit/s zabezpečila ôsme miesto. Svetový priemer má hodnotu 21,2 Mbit/s.

internet-02.jpg

Tieto dáta sú však samy osebe menej dôležité, pretože vhodnejšie je pozrieť sa na to, koľko percent používateľov v daných krajinách toto širokopásmové pripojenie používa. Na prvom mieste je neprekvapivo Južná Kórea, kde má internetové pripojenie s rýchlosťou 4 Mbit/s (0,5 MB/s) a vyššou až 94 % používateľov. Druhá priečka patrí Bulharsku, kde sú takéto rýchlosti minimom pre 93 % používateľov, nasledované tretím Švajčiarskom s 93 % širokopásmových domácich liniek. Situácia sa mierne zmení v prípade, keď začneme brať do úvahy len domáce pripojenia s rýchlosťou 10 Mbit/s (1,25 MB/s).

Prvú pozíciu si zachová Južná Kórea, kde má aspoň takéto rýchle pripojenie 77 % používateľov. Za ňou nasleduje Japonsko (54 %) a Švajčiarsko (45 %). Do prvej desiatky sa v tomto prípade dostane aj Česká republika, kde má viac ako 10 Mbit pripojenie 34 % používateľov. Minimálnu rýchlosť 15 Mbit/s (1,87 MB/s) má v domácnosti 60 % internetových používateľov v Južnej Kórei. Ide o bezkonkurenčne najlepší stav na svete, keďže v druhom Japonsku má takéto pripojenie už len 32 % používateľov. V prvej desiatke sa aj v tomto prípade udržala Česká republika, kde si minimálne 15 Mbit rýchlosti užíva 17 % domácností pripojených na internet.

Kompletné poradie prvej desiatky si môžete pozrieť v tabuľke. Slovensko značne zaostáva. Priemerná rýchlosť širokopásmového pripojenia je u nás síce 32,1 Mbit/s, čo je 4 MB/s (39. priečka), ale dáta skresľuje len relatívne malý počet šťastlivcov. Internetovú linku, ktorá je schopná dosiahnuť rýchlosť 4 Mbit/s (0,5 MB/s), majú u nás len dve tretiny internetových používateľov (66 %), za čo nám patrí 38. priečka v rebríčku. V prípade liniek dosahujúcich 10 Mbit/s nám patrí 33. priečka s 15 % používateľov a napokon pri 15 Mbit/s zas 29. priečka so 7,6 %. Svetový priemer je na úrovni 56, resp. 21 a 11 %.

internet-03.jpg

Kto si užíva najrýchlejšie mobilné dátové pripojenia?

Podielové dáta o mobilných pripojeniach sa týkajú telefónov, tabletov a notebookov, ktoré sa pripájajú k serverom Akamai prostredníctvom mobilných operátorov. Berú sa pri tom do úvahy dáta s rozpoznateľnými špecifickými vlastnosťami mobilného internetu, teda napríklad pripojenie cez 3G sieť alebo EDGE. Akamai v tomto prípade nezostavuje celosvetový rebríček. Zverejňuje však dáta o 56 štátoch, v ktorých sú mobilné pripojenia natoľko rozšírené, že tvoria relevantnú vzorku (v Afrike sú to napríklad len Egypt, Maroko a Južná Afrika).

Aj v prípade mobilného internetu sú na tom najlepšie obyvatelia Južnej Kórey, kde priemerná rýchlosť dosahuje 14,7 Mbit/s. Ide zároveň o jedinú krajinu na svete, kde je priemer vyšší ako 10 Mbit/s. Do rozsahu 4 až 10 Mbit/s sa však už zmestí 20 ďalších krajín a tu treba povedať, že Slovensko patrí k tým najlepším. Spoločne s Dánskom mu totiž so 7 Mbit/s patrí tretia a štvrtá priečka. Na druhom mieste je Ukrajina so 7,3 Mbit/s. Priemer rýchlostí mobilného pripojenia je v susednej Českej republike 4,9 Mbit/s. V USA je to 5,5 Mbit/s.

Z pohľadu pomeru širokopásmového pripojenia, za ktoré sa považuje rýchlosť 4 Mbit/s a vyššia, sa k serverom Akamai pripojovalo 78 % všetkých mobilných spojení z Južnej Kórey. Ešte viac to bolo z Dánska (84 %), Švédska (81 %) a Ukrajiny (91 %). Na Slovensku šlo o 71 % mobilných pripojení.



Adopcia IPv6 vo svete

Problém s vyčerpaním klasických adries IPv4 je určite mnohým našim čitateľom známy. Adopcia novej generácie internetového protokolu v podobe jeho šiestej verzie IPv6 je však stále pomerne pomalá, čo dokazujú aj zverejnené výsledky od spoločnosti Akamai. Aktuálne používaný IPv4 je s nami prakticky už od počiatkov súčasného internetu v 80. rokoch minulého storočia. Používa 32-bitovú adresnú schému, takže poskytuje 4,2 miliardy adries (232). Ako boli adresy v priebehu času prideľované jednotlivým spoločnostiam, respektíve zariadeniam, ich počet z hľadiska dostupnosti klesal. Adresný priestor spravuje nezisková organizácia ICANN, čo je skratka pre Internetovú korporáciu na prideľovanie mien a čísel (Internet Corporation for Assigned Names and Numbers).

Táto špecifická organizácia je zodpovedná za registráciu generických domén a dohliadanie dodržiavania rôznych dôležitých internetových štandardov. V súvislosti s blížiacim sa vyčerpaním adries prevzala v roku 1998 tieto povinnosti od organizácie IANA, ktorá je dnes jej samostatným oddelením. Táto organizácia rozdeľovala všetky adresy v rámci 255 blokov, ktoré na požiadanie prideľovala piatim veľkým regionálnym registrom (RIR). Ide o RIPE NCC (Európa a západná Ázia vrátane Ruska), LACNIC (Južná a Stredná Amerika), AfriNIC (Afrika), APNIC (východná Ázia, Oceánia a Austrália) a ARIN (Severná Amerika).

Vždy, keď jednotlivým registrom adresy začali dochádzať, požiadali ICANN o ďalší blok. Vzhľadom na hustotu obyvateľstva a ekonomické faktory je jasné, že napríklad APNIC požadoval bloky mnohonásobne častejšie než AfriNIC. V januári roka 2011 zostalo voľných posledných 5 blokov, ktoré ICANN rozdelil po jednom každému registru. Odvtedy došlo k vyčerpaniu adries IPv4 na najvyššej úrovni a zostávajúce adresy sú už len v rámci jednotlivých regionálnych registrov. Z nich sa prideľujú zas lokálnym (LIR) registrom, ktorými sú obyčajne poskytovatelia internetu či rôzne veľké inštitúcie.

Z hľadiska koncových používateľov sa nedostatok adries ešte neprejavil, ale na úrovni lokálnych registrov už je nedostatok značný. Európsky registrátor RIPE NCC má už k dispozícii posledný blok typu /8 (tvar 255.0.0.0), takže každý z LIR si z neho už môže požiadať len o zlomkový blok typu /22 (255.255.252.0), čo je 1024 adries. Takýto šetriaci režim na rôznych úrovniach síce finálne vyčerpanie odďaľuje, ale prakticky obmedzuje nástup nových hráčov na trh. Aj tí najmenší celonárodní operátori v stredne veľkých európskych krajinách totiž vlastnia minimálne dvojnásobok tejto hodnoty. Tento problém pritom bude čoraz horší, pretože adries viac nie je. Konkurenčnú výhodu majú v súčasnosti tie spoločnosti, ktoré si adresy stihli nazhromaždiť v minulosti. Niektoré z nich napríklad stále môžu veľkému zákazníkovi poskytnúť až 256 IP adries, čo iní menší poskytovatelia nemusia mať k dispozícii ani pre seba.

internet-04.jpg

Riešením je prechod na IPv6, ktorý má k dispozícii 128-bitový adresný priestor, teda 340 sextiliónov adries (2128, čo je číslo s 38 nulami). Inak povedané, adresu IPv6 by mohol dostať každý atóm na Zemi a stále by sme nevyčerpali ani stotinu z nich. Z praktického hľadiska je to však trochu zložitejšie a s prihliadnutím na rôzne faktory sa dá povedať, že IPv6 je asi 17 miliárd ráz väčšie ako IPv4, čo je stále obrovské číslo. Mnoho ľudí sa pri číslach protokolu zarazí a spýta sa na to, kde je IPv1 až 3 a IPv5. Pravda je taká, že prvé tri verzie boli súčasť protokolu TCPv1 až TCPv3 a až vo štvrtej verzii sa štandard IP od TCP oddelil. IPv4 je teda prvá samostatná verzia protokolu. Piata verzia v podobe IPv5 bola navrhnutá ako experimentálny protokol na streamovanie multimédií a nikdy sa nepresadila. Ako nástupca IPv4 bol projektovaný až IPv6 (v roku 1996).

Z celosvetového hľadiska je adopcia IPv6 stále ešte len zlomková, pretože si z hľadiska poskytovateľov vyžaduje nákladné úpravy na úrovni sieťovej infraštruktúry. V tabuľke si môžete pozrieť, aké krajiny sú na tom najlepšie. Ide o percentá z celkového počtu prenosov, ktoré umožnili pripojenie cez IPv6. V adopcii tohto protokolu sú ďaleko vpredu predovšetkým európske štáty. V prvej desiatke celosvetového rebríčka ich nájdeme osem. Najväčšiu adopciu na svete má momentálne Belgicko, ktoré cez IPv6 uskutočňuje už 14 % svojich prenosov. Toto číslo naďalej rýchlo stúpa, pričom súvisí najmä s tým, že na tento protokol prechádza veľký lokálny poskytovateľ Telenet. Mimo európskych štátov sú v prvej desiatke len USA (6. miesto s podielom IPv6 6,2 %) a juhoamerický štát Peru (7. miesto so 6,0 %). Za pozornosť stojí aj susedná Česká republika, ktorá drží desiatu priečku s podielom 2,3 %. V tejto krajine sa na zlepšení situácie podieľa najmä spoločnosť O2 (Telefonica), ktorá cez IPv6 sprostredkuje 6,3 % vlastných prenosov. V Ázii má najväčšiu adopciu IPv6 Japonsko, ktoré je z hľadiska celosvetového rebríčka na 11. mieste (2,1 %).

Koľko ľudí si môže rýchly internet dovoliť?

Mapa na obrázku ukazuje cenovú dostupnosť širokopásmového internetového pripojenia pre obyvateľov jednotlivých krajín. Túto štatistiku vypracoval v roku 2014 Mark Graham a Stefano Sabbata v rámci projektu Information Geographies na Internetovom inštitúte Oxfordskej univerzity. Štatistika operuje s priemernou cenou domáceho širokopásmového pripojenia v danej krajine za jeden kalendárny rok (používa momentálne najaktuálnejšie dáta Medzinárodnej telekomunikačnej únie za rok 2011), pričom ju kombinuje s priemernou ročnou mzdou obyvateľov daného štátu (dáta Svetovej banky OSN na rok 2011). Medzinárodná telekomunikačná únia vo svojich dátach považuje za širokopásmové pripojenie linku s rýchlosťou 2 Mbit/s (256 kB/s) a vyššou. Výsledná mapa ponúka veľmi dobrý pohľad na to, kde všade si ľudia internetové pripojenie použiteľnej rýchlosti môžu dovoliť. Pokiaľ totiž vezmete pri hodnotení len výsledné ceny a nezohľadníte kúpnu silu obyvateľstva, dostávate skreslené údaje. Typický príklad takejto situácie je referovanie, že v štáte A sú ceny bývania dvojnásobne vyššie ako v štáte B, bez toho, aby ste vzali do úvahy to, že priemerná mzda v štáte A je štvornásobne väčšia, a teda bývanie nie je v danom štáte dvojnásobne drahšie, ale naopak, o polovicu lacnejšie.

CenovaDostupnost.jpg Cenová dostupnosť širokopásmového pripojenia vo svete: Farby vyjadrujú, koľko percent z priemernej mzdy musí obyvateľ za pripojenie zaplatiť

Z mapy môžeme vidieť, že pre obyvateľov mnohých afrických štátov je širokopásmové internetové pripojenie cenovo nedostupné. V tmavočervených štátoch ako Mozambik, Madagaskar, Niger a Malawi je mesačný paušál za internetové pripojenie vyšší než celá priemerná mesačná mzda obyvateľa krajiny. V štátoch, kde je internetová infraštruktúra horšia a konkurencia menšia, je cena internetového pripojenia zo slovenského pohľadu značne vysoká. Napríklad v Austrálii a v Mozambiku ide o totožnú sumu 42 eur za mesiac. No zatiaľ čo Austrálčan s priemernou mesačnou mzdou 3200 eur si zarobí za týždeň na celoročné internetové pripojenie, Mozambičan s výplatou 32 eur mesačne si na celoročné internetové pripojenie zarobí za 1,5 roka.

Najlepšie sú na tom štáty znázornené bielou farbou. V USA, Kanade, Francúzsku či Taliansku nemusí poberateľ priemernej mzdy zaplatiť za širokopásmové internetové pripojenie viac než jedno percento z toho, čo zarobí. Na Slovensku podobne ako vo väčšine štátov východnej Európy nie je situácia z tohto pohľadu vôbec zlá a za mesačné internetové pripojenie zaplatíme menej ako 2,5 % mesačnej mzdy. Ľudia v Číne, Mexiku, Kazachstane, Bulharsku či na Ukrajine si už musia pripraviť 3 až 10 %.

Štáty znázornené tromi najtmavšími odtieňmi sa dajú považovať sa krajiny, kde je širokopásmový internet pre obyčajných ľudí nedostupný. Zaplatiť za internet 25 % priemernej mzdy a viac by na Slovensku znamenalo, že cena mesačného internetového pripojenia by prekračovala 208 eur. Vôbec najhoršie na svete je z tohto hľadiska Eritrea, kde ročné internetové pripojenie stojí viac, než daný obyvateľ stihne zarobiť v priemere za celý produktívny život. Situácia sa však vo väčšine štátov stále zlepšuje. Priemerná cena internetového pripojenia v Afrike je v súčasnosti o polovicu menšia, než to bolo pred piatimi rokmi.

V tomto ohľade mimoriadne pomohlo položenie štyroch nových podmorských optických káblov. V roku 2010 bol do Ghany a Nigérie položený 7000 km kábel Main One z Portugalska a 9800 km GLO-1 z Veľkej Británie. V roku 2012 pribudol 15 000 km WACS (West African Cable System) a 17 000 km ACE (Africa Coast to Europe), ktorý s Európou spojil prakticky všetky štáty západného pobrežia Afriky. Prítomnosť káblov sa dá dobre vysledovať aj na počte internetových používateľov, pretože Nigéria je už na ôsmom mieste celosvetového rebríčka. Pripojených je 67 miliónov Nigérijčanov, ale vzhľadom na to, že táto najľudnatejšia africká krajina má viac ako 178 miliónov obyvateľov, stále je pripojených len necelých 38 %.

Cenzúra a filtrovanie internetového obsahu vo svete

Cenzúra internetového obsahu je pravdepodobne v očiach každého internetového používateľa veľmi citlivá záležitosť. Jej monitorovaním a klasifikovaním sa zaoberá niekoľko neziskových organizácií, ktoré pravidelne publikujú výsledky svojich štúdií. To, aká je situácia vo svete v roku 2014, si môžete pozrieť na obrázku. Dáta v tejto prezentácii pochádzajú z dvoch hlavných zdrojov. Prvým je projekt OpenNet Initiative (ONI), zložený z niekoľkých akademických inštitúcií, medzi ktoré patrí napríklad výskumné laboratórium Citizen Lab Univerzity v Toronte (Kanada), Bekmanovo centrum pre internet a spoločnosť Harvardovej univerzity (USA) alebo Oxfordský internetový inštitút pri Oxfordskej univerzite (Veľká Británia).

Úlohou projektu je monitorovanie a oznamovanie internetového filtrovania a sledovacích praktík na úrovni vlád jednotlivých štátov. OpenNet Initiative na svojej webovej stránke vydáva pravidelne aktualizovaný zoznam s hodnotením 74 krajín v súvislosti s politickým, sociálnym a iným nátlakom vyúsťujúcim do cenzúry internetových informácií. Druhý zdroj informácií je mimovládna nezisková organizácia Reportéri bez hraníc, ktorá propaguje a obhajuje slobodu médií po celom svete. V súčasnosti je hlavná náplň jej činnosti monitorovanie cenzúry tlače a internetu a takisto poskytovanie finančnej, materiálovej a psychologickej podpory pre žurnalistov v nebezpečných oblastiach. V mape sú použité dáta z jej každoročne publikovaného zoznamu Nepriatelia internetu (Enemies of the Internet). Patria doň krajiny, ktoré nielenže preukázateľne cenzurujú informácie v on-line prostredí, ale aj systematicky potláčajú slobody internetových používateľov.

Cenzura.jpg  

Miera vládneho monitorovania a cenzúry internetu v jednotlivých krajinách sveta

OpenNet Initiative klasifikuje niekoľko stupňov cenzúry a filtrovania v jednotlivých krajinách. Zelenou je na mape označený stav „bez dôkazu“, ktorý značí, že iniciatíva nezaznamenala žiadne dôkazy blokovania webových stránok či služieb. Tieto krajiny sa teda z hľadiska internetu považujú za slobodné. Žltou farbou sú na mape označené krajiny, ktoré sú podozrievané z blokovania stránok, ale tento jav nebol preukázaný. Rovnako označuje krajiny, v ktorých sa situácia nejakým negatívnym spôsobom mení.

Jednotlivé stupne odtieňov červenej označujú stupne cenzúry od čiastočného až po vysoký, keď je obsah blokovaný v množstve oddelených kategórií. Zo zoznamu je vylúčené blokovanie detskej pornografie, ktoré sa za cenzúru nepovažuje. Treba upozorniť, že mapa už nerozlišuje jednotlivé stupne objemného blokovania. V jednotlivých štátoch je teda pomerne značný rozsah  cenzúry aplikovanej na internetové dáta. Medzi štáty s najväčšou internetovou cenzúrou na svete patrí predovšetkým Čína, v ktorej sa vyskytuje masívna kontrola a potlačovanie z hľadiska režimu nekorektných on-line informácií (napr. tibetská a taiwanská nezávislosť, policajná brutalita, protest na Námestí nebeského pokoja), vedúca zrejme k vôbec najväčšiemu potlačovaniu slobody informácií a ľudských práv v tejto oblasti.

Kým cenzúra internetu uplatňovaná v Číne, ale aj v Rusku je pomerne známy fakt, mnohých ľudí určite prekvapí označenie USA a Veľká Británie. V USA slobodu prejavu vrátane toho on-line chráni prvý dodatok ústavy, ale ten sa môže dostať do konfliktu nelegálnymi činmi v podobe ohovárania alebo porušovania intelektuálneho vlastníctva. Internet v USA síce nepodlieha technickej cenzúre, ale veľa obsahu možno penalizovať z dôvodu porušovania práv druhých.

Ide najmä o dáta porušujúce autorské právo, kde narastá neoprávnené použitie daných mechanizmov, čo vedie k blokovaniu legálneho obsahu. Vzhľadom na tieto prvky a aféru v súvislosti s NSA boli Spojené štáty v roku 2014 zaradené na zoznam nepriateľov internetu. Rovnako dopadla aj Veľká Británia. Aj v nej sú sloboda prejavu a právo na súkromie zakotvené v zákonoch, ale nové prvky slúžiace na boj s terorizmom otvárajú možnosti na zneužitie a chybné použitie. Od roku 2014 sa navyše štyria najväčší poskytovatelia internetu v krajine dobrovoľne rozhodli blokovať špecifický obsah (na základe podnetu členov vlády). Každé novovzniknuté pripojenie od tohto roka blokuje obsah s tematikou drog, alkoholu, tabaku, on-line hier, pornografie, nahoty, zbraní, pirátskeho zdieľania dát a ďalšie témy. Používateľ však má pri prvotnom aktivovaní služby možnosť odmietnuť spustenie daného filtra. Podľa aktuálnych dát daných poskytovateľov tak robí drvivá väčšina ľudí (Virgin Media – 96 %, BT – 95 %, Sky – 92 % a TalkTalk – 64 %).


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

Kyocera - prve-zariadenia-formatu-a4-s-vykonom-a3

Najnovšie videá