Koľko elektriny vlastne spotrebujú počítače?

Spotreba elektrickej energie je čoraz viac vnímaný faktor pri nákupe elektroniky. Nikto nechce vyhadzovať peniaze oknom a prevádzkovať spotrebič, ktorý energiou, a teda aj peniazmi zbytočne plytvá. Prispievajú však počítače do nášho účtu za elektrinu značnou mierou? Stojí vôbec každodenné nabíjanie mobilných zariadení za zmienku? Koľko mesačne zaplatíme za elektrinu napríklad pre notebook, herný desktop, Wi-Fi router či tlačiareň?

Na elektrickú spotrebu počítačov a príbuznej elektroniky sa dá nazerať z dvoch základných pohľadov. Prvý z nich je pohodlie a druhý prevádzkové náklady. Všetci poznáme ten nepríjemný pocit, keď sa notebook, smartfón či tablet vybije v tej najnevhodnejšej chvíli a zásuvka skrátka nikde nie je v dosahu.

V ich prípade nás teda spotreba zaujíma najmä z toho dôvodu, aby nám čo najdlhšie vydržali pracovať na batériu. Ide o pomerne pálčivý problém, pretože počet používaných mobilných zariadení neustále narastá. Okrem notebookov, tabletov a smartfónov sa v blízkej budúcnosti môžu rozšíriť aj smart hodinky či smart okuliare a pritom už dnes môže po návrate viacerých členov rodiny domov vyzerať okolie zásuviek trochu preplnené.

Túto situáciu môžete dobre sledovať vo veľkom aj vtedy, ak nás navštívite napríklad na výstave Notebook Expo/Touch IT. Ráno sú stoly vzdušné a plné rozsvietených displejov notebookov a smartfónov a poobede už priestory pripomínajú tkáčsku dielňu s káblami naťahanými zo všetkých kútov.

Naopak, pri domácej elektronike v podobe desktopov, herných konzol či smart televízorov nás spotreba z tohto hľadiska nezaujíma, keďže zariadenia na batériu nepracujú, a teda spotreba nijako neovplyvňuje ich výdrž a použiteľnosť. V ich prípade nás zaujíma spotreba z hľadiska ceny, teda ich prevádzkových nákladov. Ak totiž nad spotrebou máme prehľad, môžeme si položiť otázku, či to nie je priveľa a či by sme v konečnom dôsledku neušetrili kúpením nového a oveľa úspornejšieho zariadenia alebo jednotlivých komponentov. Cena prevádzky nás pritom zaujíma aj v prípade, že sú zariadenia vypnuté. Pohotovostný režim, často identifikovaný jednou zasvietenou diódou, je totiž pre mnohých ľudí nočná mora, lebo majú pocit, že im zariadenia doslova vyťahujú peniaze z vrecka.

Na akej cene záleží a kedy je prevádzka drahá?

Každý používateľ by mal dať pozor, aby ho hon za nízkymi prevádzkovými nákladmi úplne neopantal. Treba si uvedomiť, že dané zariadenia nám prinášajú úžitok alebo radosť, no ich prevádzka niečo stojí. To, samozrejme, neplatí len pre počítače a elektroniku, ale aj iné veci. Môžete napríklad s radosťou šetriť tým, že pôjdete ráno do práce na bicykli, lenže na čo to je dobré, ak ste si auto kúpili práve preto, aby ste nemuseli chodiť na bicykli. Prevádzkové náklady majú váhu, ale nemôžu byť stavané pred všetko ostatné.

To, či niečo je alebo nie je drahé, je individuálna záležitosť. Každý si musí určiť sám, aké má priority a aká cena je pre neho akceptovateľná. Aj z tohto dôvodu budeme v článku dávať do popredia mesačné prevádzkové náklady, a nie ročné, ako je to zvykom. Je to najmä preto, že väčšina ľudí chtiac-nechtiac posudzuje cenu podľa svojho mesačného zárobku a ročná spotreba nejakého druhu elektroniky sa im môže zdať veľmi veľká.

Zatiaľ čo napríklad v USA ľudia operujú s ročným zárobkom v úvahách bežne, na Slovensku je to u nepodnikateľov zriedkavé a na otázku o ročnom plate si asi väčšina z nás rýchlo začne v hlave násobiť dvanástimi svoj mesačný zárobok. Okrem mesačných nákladov, ktoré si každý dokáže dať do súvislostí so svojou finančnou situáciou, nás budú zaujímať takisto úhrnné náklady počas celej životnosti zariadenia.

Práve tento údaj nám totiž prezradí, či sa oplatí kúpiť drahší výrobok s menšími prevádzkovými nákladmi alebo nie. Prevádzkové náklady sú však len jeden z parametrov, ktorý pri nákupe prichádza do úvahy. Pri komponentoch s rovnakým výkonom je veľmi zaujímavé, ak má výrobok od jednej spoločnosti menšiu spotrebu ako konkurenčný, treba sa však uistiť, či úspora dokáže vyvážiť cenový rozdiel.

Ak je napríklad výrobok o 30 eur drahší, ale počas svojho života stihne ušetriť na účtoch za elektriku oproti konkurencii len 20 eur, je jasné, že by menšia spotreba bola falošným lákadlom na nákup. Ak aj výrobky stoja rovnako a majú rovnaký výkon, ani vtedy nemusí byť ten s nižšou spotrebou lepším nákupom. Stačí, aby konkurenčný model ponúkal lepšie vlastnosti v iných smeroch, a hneď sa situácia obráti.

Pokiaľ neviete prísť na to, ktorý spotrebič vám účet za elektrinu poriadne zvyšuje, nákup wattmetra je dobrá investícia

Energetická náročnosť jednotlivých zariadení, respektíve ich spotreba elektriny za jednotku času, sa označuje ako príkon. Udáva sa vo wattoch (W), pričom nás zaujíma predovšetkým časová jednotka, v ktorej je nám účtovaná od poskytovateľa elektriny. Ide o kilowatthodinu (kWh), teda počet odobratých tisícok wattov za hodinu. Cena za 1 kWh je vždy odlišná, pretože záleží nielen na poskytovateľovi, ale aj na tom, aký veľký odberateľ ste. V našich prepočtoch používame údaje z analýzy európskeho štatistického úradu Eurostat za prvú polovicu roka 2014. Podľa nej je priemerná cena 1 kWh na Slovensku 0,168 eura vrátane DPH (čo bol medziročný pokles o 2,6 %). Vaša cena však môže byť v skutočnosti o niečo vyššia alebo, naopak, nižšia.

Spotreba desktopov

O skutočnej spotrebe počítačov má množstvo používateľov skreslené predstavy. Väčšina nedorozumení pochádza napríklad zo špecifikácií grafických kariet, kde sa uvádza povedzme odporúčaný výkon napájacieho zdroja, a takisto z nepochopenia toho, čo vlastne hodnota výkonu pri zdrojoch znamená.

Pozrime sa napríklad na výkonný desktop osadený procesorom Intel Core i7, 16 GB operačnej pamäte a veľmi výkonnou grafickou kartou, ako je napríklad GeForce 780. Akú spotrebu má takýto počítač? Pokiaľ medzi zásuvku v stene a zástrčku počítača zapojíte wattmeter, zistíte, že takáto zostava má pri spustenom systéme Windows príkon okolo 115 W.

Ak ju poriadne vyťažíte a hráte na nej modernú hru vo vysokom nastavení detailov, spotreba stúpne na 400 W. To, že spotreba takéhoto extra výkonného počítača sa pohybuje v rozsahu 100 až 400 W, mnohých prekvapí. Veľa ľudí má mylný dojem, že pre takéto stroje sú určené napájacie zdroje s výkonom 600 až 800 W a zdroje do 500 W sú skôr pre menej výkonné zostavy.

Nie je to však pravda a kvalitný zdroj s výkonom 450 až 500 W takúto zostavu dokáže obslúžiť. Skúsme si teda spočítať, koľko nás prevádzka takéhoto počítača stojí, ak ho napríklad máme spustený 6 hodín denne a 7 dní v týždni. Zároveň predpokladajme, že štyri hodiny strávime prácou v rozličných programoch (použime príkon 200 W) a dve hodiny hraním hier (použime príkon 400 W). Výsledkom je spotreba 48 kWh mesačne, čo je 8 eur.

Vysoký výkon vždy niečo stojí. Je pri tom jedno, či ide o autá s výkonným motorom alebo o počítače výkonným procesorom.

Ako dopadne priemerný desktop? Pokiaľ doň osadíme procesor Core i5, 8 GB pamäte a napríklad grafickú kartu s čipom GeForce 750 Ti, spotreba v pokoji zostane prakticky rovnaká. Ak sa však pozrieme na plnú hernú záťaž, zistíme, že spotreba stúpa prakticky len na 200 W. Za rozdiel môže, pochopiteľne, grafická karta, ktorá je najviac „žravým" komponentom. Za výkon sa jednoducho platí nielen pri nákupe, ale aj pri spotrebe elektriny.

Ak teda použijeme rovnakú schému prevádzky, teda zapnutie na šesť hodín denne (bežný príkon asi 150 W), z čoho sú dve hodiny venované hrám (200 W), dostaneme sa na 30 kWh mesačne, teda 5 eur. Prevádzka teda nie je veľmi nákladná. Zaujímavý poznatok je, že hoci rozdiel medzi grafickou kartou najvyššej a strednej triedy môže byť pri plnej záťaži aj 200 W, pri bežnej prevádzke v rámci textových programov alebo internetového prehliadača sú rozdiely len okolo 20 W. Výrobcovia grafických kariet tomuto aspektu venujú náležitú pozornosť a GPU kariet sa pri minimálnej záťaži výrazne podtaktuje a vypína svoje nepotrebné časti bez toho, aby to používateľ akokoľvek zbadal na úbytku výkonu.

No možno hry vôbec nehráte a výkonný alebo bežný desktop chcete z iného dôvodu. Koľko ušetríte na spotrebe, ak kartu vynecháte a prácu necháte na grafické jadro integrované v procesore? Prekvapivo nie veľa. Ak máte napríklad v počítači procesor AMD A10-7800 s integrovaným Radeonom R7, rozdiel v spotrebe po osadení samostatnej hernej grafickej karty bude v pokoji 10 až 12 W. Ešte menej je to v prípade procesora Intel Pentium G3420 s grafickým jadrom HD Graphics.

Ak osadíte hernú grafickú kartu do tohto systému, spotreba v pokoji sa zvýši len o 5 až 8 W. Keďže za mesiac ide len o pár centov, samostatná grafická karta teda nie je pri bežnej práci oveľa „žravejšia" než integrované riešenie. No ani nemá prečo byť. Jeden z mála rozdielov napríklad je, že samostatná karta musí ešte elektricky uživiť svoju vlastnú grafickú pamäť (napríklad 1 GB GDDR5). To však nie je na škodu, pretože integrované grafické riešenie v CPU musí používať operačnú pamäť, čím vám znižuje jej kapacitu z hľadiska programov. Obrovský rozdiel v spotrebe sa objaví v hrách, ale na tom nie je nič prekvapivé. Takéto karty sa predsa kupujú práve preto, aby ste mohli hrať pokročilé hry na vysokých detailoch.

Okrem grafických kariet, ktoré v spotrebe mimo záťaže urobili za posledné roky veľký krok vpred, sa podobná vec dá povedať aj o procesoroch. Pozrime sa napríklad na procesory s mikroarchitektúrou Haswell. Výkonný Intel Core i7 4790K s frekvenciou 4 GHz má príkon 15 W v pokoji a 126 W pri plnej záťaži (konverzia videa). V prípade Core i5 4660 (3,2 GHz) ide o 13 W v pokoji a 55 W v záťaži, zatiaľ čo pri Core i3 4330 (3,5 GHz) je to 7 a 34 W. Ešte menej výkonné Pentium G3420 (3,2 GHz) má spotrebu 6 W v pokoji a 27 W v plnej záťaži.

AMD vo výkone a spotrebe trochu zaostáva, pričom mu neprospieva najmä starší výrobný proces (32 nm oproti 22 nm). Napríklad FX-8350 (4 GHz) má spotrebu v plnej záťaži 134 W, FX-6300 (3,5 GHz) 81 W a A10-7800 (3,5 GHz) 67 W. Spotrebu v pokoji majú však všetky rovnakú - 5 W. Oproti tomu starší Phenom II X4 965 (3,4 GHz) má spotrebu 8 W v pokoji a 84 W v záťaži. Čo to znamená, ak majú dva rovnako výkonné procesory odlišnú spotrebu? Akú cenu predstavuje napríklad rozdiel 20 W pri plnej záťaži?

Zvoľme najprv „hurá prístup" a počítajme s prevádzkou 6 hodín denne. Značilo by to, že mesačne by vznikol rozdiel 3,6 kWh (0,60 eura) a ročne 43,2 kWh (7,25 eur). Ak si procesor s horšou spotrebou kúpime o 10 eur lacnejšie, už pri druhom roku prevádzky sa stane horšou voľbou. Nedá sa však očakávať, že procesor bude v bežnom domácom PC pracovať stále na plný výkon. Pravdepodobnejšie je, že väčšinu času bude zaháľať. V tom prípade už „návratnosť" drahšieho procesora s nižšou spotrebou nebude taká rýchla.

Zmeňme situáciu napríklad tak, že tretinu času budú procesory zaháľať a mať minimálnu spotrebu na rovnakej úrovni. Druhú tretinu budú v 50-percentnom výkone, kde medzi nimi bude rozdiel 10 W, a poslednú tretinu v maximálnom zaťažení, pri ktorej bude rozdiel 20 W. V tomto prípade by bola návratnosť 10-eurového rozdielu v nákupnej cene až o takmer tri roky (6 hodín prevádzky denne, rozdiel 1,8 kWh/0,30 eura mesačne). Občas je rozdiel v spotrebe obrovský a kúpiť drahší výrobok sa oplatí. No nie vždy to tak je a treba na to myslieť nielen pri počítačoch. Mnoho ľudí si kúpi napríklad chladničku drahšiu o 200 eur, pretože ich láka vidina nálepky A+++, neuvedomia si však, že veľký rozdiel v cene sa nestihne vrátiť ani za celý jej predpokladaný technický život.

Ak ste na svoje deti nahnevaní, že celý večer sedia pri notebooku a míňajú elektrinu, znížte im vreckové o jedno euro

Spotreba notebookov

Ako sú na tom notebooky? Z hľadiska všeobecných rád sa situácia od desktopov veľmi nelíši. Koniec koncov ide o koncepčne totožný hardvér. Notebooky majú, samozrejme, v priemere značne nižšiu spotrebu než desktopy. Tlak na dlhšiu výdrž batérie je silný a nové procesory prinášajú čoraz lepšie spotreby v pokoji aj záťaži. Tu nás nižšia spotreba zaujíma predovšetkým z dôvodu pracovnej výdrže na batériu. Nezaškodí však vedieť aj to, koľko nás prevádzka notebooku mesačne stojí.

Pozrime sa najprv na notebook, ktorý sa dá označiť ako herný. Taký je napríklad MSI GP60 2PE Leopard s procesorom Intel Core i7-4700HQ (2,4 GHz/ 3,4 GHz turbo), 8 GB operačnej pamäte a grafickou kartou NVIDIA GeForce 840M. Notebook stojí 950 eur a je vybavený 6-článkovou batériou s kapacitou 49 Wh. Notebook má pri bežnej práci výdrž približne dve a pol až dve a trištvrte hodiny. To znamená spotrebu, respektíve príkon okolo 17 W. Keďže pri práci na batériu je každý watt dobrý, notebook šetrí aj prepínaním na integrované grafické jadro Intel HD Graphics pomocou NVIDIA Optimus.

Dobrú predstavu o tom, koľko spotrebuje hardvér, dostanete tak, ak notebook pripojíte k externému monitoru, odpojíte ho z batérie a použijete sieťový adaptér prepojený cez wattmeter. Bez displeja má notebook v nízkej záťaži spotrebu 11 W. No ak na ňom začnete hrať hru, ktorá ho plne vyťaží, spotreba stúpne na 60 W. Ak spotrebu displeja zasa pripočítame a použijeme znovu vzorec so šiestimi hodinami práce denne (z toho dve hodiny hry), dostaneme sa na 6 kWh mesačne, teda na cenu 1 euro.

Ak vás spotreba bežného herného desktopu s nákladmi 5 eur na mesiac nechala chladnými, pri pohľade na 1-eurový účet notebooku už možno premýšľate, či by nebolo vhodnejšie sa spotrebou počítačov úplne prestať zaoberať. Spotreba notebooku má vzhľadom na výdrž batérie určite význam, ale z hľadiska účtu za elektrinu príliš nie. Zostáva však odpovedať na otázku, prečo je notebook ešte o toľko úspornejší ako desktop. Nie je to žiadne tajomstvo. Spotreba grafickej karty GeForce 840M (písmeno M označuje mobilné verzie čipov) je v plnej záťaži len okolo 30 W.

Koniec koncov je to grafická karta na úrovni staručkého desktopového Radeonu HD 5770, takže to nie je žiadny rýchlik. Pri nastavení stredných detailov to však na mnohé hry stačí. Takisto sa možno pýtate, ako je možné, že celý notebook s procesorom Core i7-4700HQ má spotrebu v záťaži 66 W, keď pri desktopoch sme napísali, že iba samotný Intel Core i7 má v plnej záťaži príkon 126 W. Je to preto, že ide o notebookové varianty, ktoré majú nižší výkon, a teda aj spotrebu. Desktopové a notebookové procesory nemožno vzájomne porovnávať podľa označenia.

Verzie s prívlastkom Q patria k tým najvýkonnejším v rámci notebookov. Úspora prichádza hlavne zo zníženej frekvencie. Štandardom pre notebooky je označenie M, zatiaľ čo U (ultra-low power) a Y (extreme low-power) sú vyhradené pre zariadenia s veľmi nízkou spotrebou, ako sú napríklad ultrabooky. Len pre predstavu, veľmi úsporný Core i7 4500U, ktorý sa osadzuje práve do ultrabookov, je aj napriek svojmu názvu výkonovo slabší ako desktopový Intel Pentium G3460.

Akú spotrebu majú lacné notebooky? Ako príklad nám môže poslúžiť Acer TravelMate B115-M za 341 eur. Vo svojich útrobách nesie procesor Intel Pentium N3530 s frekvenciou 2,17 GHz (2,58 GHz Turbo) a 4 GB RAM. Používa integrované grafické jadro Intel HD Graphics, ktoré je súčasťou CPU. Jeho 48 Wh batéria mu vystačí na šesť a pol hodiny jednoduchej práce, čo je zásluhou aj 11,6-palcového displeja. Ide teda o príkon 7,3 W.

Ak na ňom budete pracovať 6 hodín denne a necháte ho napájať rovno zo siete, spotrebujete 1,3 kWh za mesiac, teda 20 centov. Samozrejme, záleží na vás, či vám takéto zariadenie s malým displejom a výkonom dostačuje na všetky úlohy. Prevádzka výkonného notebooku vás bude mesačne stáť o 80 centov viac a prevádzka ešte výkonnejšieho desktopu o ďalšie 4 eurá viac. Záleží na vás, či je to veľa alebo nie. Väčšinu ľudí takéto náklady asi nechajú chladnými, pretože to ani nie je tak dávno, čo si mnohí pri knižke či počítači svietili celý večer starou 100 W žiarovkou.

Spotreba počítačov rovnakej generácie závisí od výkonu. Keby ste sa na notebooku chceli priblížiť k desktopovej grafickej karte GeForce 750 Ti, ktorá patrí do lacných herných PC, museli by ste ísť až do úplne najvyšších notebookových sfér, kde tróni GeForce GTX 860M. Aj keď tá má ešte približne o 10 % nižší výkon, výhoda v spotrebe zrazu zmizne a notebook bude mať aj napriek úspornému CPU pri hrách príkon 110 W. Naopak, ak zvolíte desktop v podobe all-in-one, teda všetko v jednom alebo si zložíte minidesktop, dostanete sa na spotrebu notebookov. Skutočne teda nejde o zázrak. Kde je výkon, tam je spotreba.

Aj keď smartfóny alebo tablety nabíjame každý deň, ich efekt na účet za elektrinu by ste museli hľadať pod lupou. Ide o pár centov mesačne.

Spotreba tabletov a smartfónov

Ak sa vám už pri notebookoch zdalo, že prevádzkové náklady 20 centov až 1 euro mesačne ani nestoja za zmienku, pri tabletoch a smartfónoch sa dostaneme do ešte absurdnejších končín. Pokiaľ ste si mysleli, že vás každodenné nabíjanie smartfónu stojí nejaké veľké peniaze a cítili ste sa previnilo, ak ste telefón nabili „zadarmo" u kamaráta alebo v práci, boli ste skrátka na omyle. Vezmime si napríklad Samsung Galaxy S5 s 5,1" displejom, 2,5 GHz procesorom Snapdragon 801 a s 2 GB operačnej pamäte. Ide o klasický high-end smartfón súčasnej generácie.

Jeho súčasťou je batéria s kapacitou 10,78 Wh, ktorá zabezpečí jeho napájanie na jeden deň v prípade, že ho klasicky aktívne používame. Ak do toho nebudeme počítať náš spánok, predpokladajme, že ide o 18 hodín prevádzky mimo nabíjačky. Ak si s ňou smartfón teda na tento čas vystačí, dostane sa k priemernej spotrebe 0,6 W (na tento priemer však, samozrejme, vplýva minimálna spotreba pri nečinnosti). Dôležitejšie je, koľko nás vlastne stojí jedno úplné nabitie batérie. V tejto súvislosti už prestáva mať zmysel hovoriť o mesačných prevádzkových nákladoch. Nech už vyberiete akýkoľvek súčasný veľký smartfón, jeho nabitie trvá od dvoch do štyroch hodín, pričom nabíjačka zo siete odoberá 10 či 12 W. Ak teda budeme počítať s 12 W a tromi hodinami denne 365 dní do roka, dostaneme sa k spotrebe 13 kWh ročne. Každodenné nabíjanie smartfónu vás teda za rok stojí dve eurá.

Tablety sú na tom prakticky rovnako. Hardvér je veľmi podobný a spotrebu im zvyšuje prakticky len väčší displej. Vďaka väčším rozmerom si však môžu dovoliť väčšiu batériu. Počítajme teda s 10" tabletmi, ktoré majú pri nabíjaní príkon 12 W, pričom sa nabíjajú 4, prípadne až 6 hodín. Ak použijeme poslednú možnosť, dostaneme sa na hodnotu na 26 kWh ročne za predpokladu, že ich nabíjate každý deň, čo bude asi ďaleko od pravdy. Výsledok by bol 4,3 eura ročne.

Spotreba tlačiarní a Wi-Fi routerov

Aj napriek značenému prechodu na digitálne dáta sa tlačiarne stále hojne používajú najmä v kancelárskom prostredí. V domácich podmienkach je použitie tlačiarní sporadické a nie je nič nezvyčajné, ak sa použijú len niekoľkokrát do mesiaca. V tomto prípade teda bude hrať prvé husle spotreba v úspornom režime, respektíve po vypnutí, v ktorom strávia tlačiarne drvivú väčšinu času.

Z hľadiska spotreby pri tlači sú na tom atramentové tlačiarne lepšie ako laserové. Vyplýva to z ich odlišnej konštrukcie, pri ktorej je prevádzka obyčajných atramentových náplní z úplne iného súdka než osvetľovanie fotovalca laserom či LED diódami (na druhej strane náklady na stránku sú pri laserových tlačiarňach zvyčajne menšie). Pozrime sa teda práve na laserové tlačiarne a overme, či výraznou mierou prispievajú do vášho mesačného účtu za elektrinu.

Finančné náklady na tlačiarne sú z hľadiska farebných náplní veľké, ale v prípade účtov za elektrinu nám dieru do peňaženky neurobia

Na ilustráciu nám poslúžia aktuálne modely farebných laserových tlačiarní HP a Canon. HP LaserJet Pro 200 Color M251n sa predáva za 179 eur. Výrobca udáva spotrebu 315 W pri tlači, 11,5 W v pohotovosti, 5,1 W pri spánku a 0,2 W pri hlbokom spánku/vypnutí. Pri reálnom meraní táto tlačiareň spotrebuje 0,038 kWh na vytlačenie 100 strán. Následne prejde do pohotovostného režimu, pri ktorom nič nevykonáva, ale je pripravená na ďalšiu prácu (v realite 9 W).

Ak sa nič nedeje, prechádza do spánku, respektíve vypnutia. Keďže tlačiareň je väčšinu času práve v takomto vypnutom režime, môžeme uvažovať s takýmto odberom aj po celých 24 hodín a 7 dní v týždni. Takéto nízke odbery sa už v domácich podmienkach zle merajú, pretože potrebujete dosť citlivý wattmeter. Obyčajne však vidíte, že hodnota sa drží v rámci 1 W. Ak budeme veriť nameranej hodnote, ide o 0,720 kWh mesačne.

No keďže musíme byť skeptickí k citlivosti bežných wattmetrov, môžeme dať za pravdu aj výrobcovi (0,2 W) a uvažovať s 0,144 kWh mesačne. Tak či onak, tlačiareň vás pri nepoužívaní stojí mesačne na elektrine jeden alebo menej ako jeden cent. Ak sa teda pravidelne zohýbate k zásuvke a tlačiareň pred použitím zapnete a po použití vypnete, namáhate si len chrbát. Neušetríte nič. Obdobne je na tom aj Canon i-SENSYS LBP7100Cn za 179 eur. Pri ňom výrobca udáva maximálnu spotrebu 868 W, priemernú 145/230 W (čiernobiela/farbená tlač), pohotovostnú 7W.

Spotreba v spánku má byť 1,1 W. Pokiaľ túto tlačiareň premeriate v domácich podmienkach, zistíte spotrebu 0,042 kWh pri vytlačení 100 strán a odber 1 W pri spánku. Tlačiarne vás teda vyjdú približne na 1 cent, ak celý mesiac spia, a na ďalších pár centov, ak ich pravidelne zapínate a vytlačíte niekoľko stoviek strán za mesiac. Takže zatiaľ čo z hľadiska nákladov na toner alebo atrament môžu takéto zariadenia poriadne otvárať peňaženku, z hľadiska elektriny ich prevádzkujeme za mizivé ceny, nad ktorými sa netreba pozastavovať.

Ak máte domácnosť plnú notebookov, smartfónov a tabletov, určte vás zaujíma, koľko elektriny vlastne spotrebuje Wi-Fi router, ktorý im neustále zabezpečuje pripojenie do internetu a pokrýva signálom nielen váš, ale často aj susedov byt. V tomto prípade sa presné čísla o spotrebe dávajú ťažko, pretože sa líši nielen čas, pri ktorom router aktívne využívate, ale aj jeho vysielací výkon, frekvencia pásma (2,4 GHz a 5 GHz) alebo počet pripojených zariadení. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že spotreba sa pohybuje okolo 5 W pri klasických modeloch a 10 W pri tých výkonných. Ide teda o 3,6 až 7,2 kWh mesačne, keby sme predpokladali 24-hodinovú prevádzku. Prevodom na priemerné sumy sa dostaneme na 0,6 až 1,2 eura mesačne.

Spotreba elektroniky v pohotovostnom režime

Spotreba v tzv. pohotovostnom režime, ktorý sa občas aj u nás označuje anglickým výrazom stand-by, často máta nejedného používateľa. Pokiaľ sú totiž spotrebiče zapojené v zásuvke, majú neustále nejaký príkon aj napriek tomu, že z hľadiska ich majiteľa nič nevykonávajú. Predstavme si napríklad, že by sme v domácnosti mali v zásuvkách zapojených 20 rôznych elektrických spotrebičov (TV, DVD prehrávač, audiosústava, set-top box a podobne), pričom každý z nich by mal pri vypnutí spotrebu 10 W. Keďže sú zapojené 24 hodín denne, znamenalo by to, že by za mesiac ničnerobením minuli 144 kWh, teda viac ako 24 eur. Mnoho ľudí má preto vo zvyku spotrebiče vypínať zo zásuvky. Takáto extrémna situácia je však oproti realite veľmi zveličená. Staré spotrebiče vedia síce so spotrebou v pohotovostnom režime prestreľovať, no čo sa týka elektroniky kúpenej v posledných pár rokoch, prestalo to byť vážnym problémom.

V januári roku 2010 vstúpilo do platnosti nariadenie Európskej komisie (1275/2008), ktoré každej elektronike predávanej v rámci Európskej únie ukladá povinnosť neprekračovať v pohotovostnom režime spotrebu 1W, v niektorých prípadoch až 0,5 W. Pokiaľ vás teda „stand-by" spotreba strašila až tak, že ste si nakúpili do bytu zástup predlžovačiek s vypínačmi a každý večer ich v dobrej viere stláčate, ich nákupná cena vám úsporu pravdepodobne mnohonásobne prevýšila na mnoho rokov dopredu.

Mesačne vás totiž ponechanie úsporného spotrebiča v zásuvke vyjde na necelý cent. Ak teda pravidelne vypínate 10 či 20 kusov elektroniky zo zásuvky, ušetríte síce mesačne okolo 10 centov, strácate však zbytočne svoj čas a pohodlie, ktoré celkom určite stojí neporovnateľne viac. Niekto by možno podotkol, že z hľadiska hodnoty vášho času je vypínanie takýchto úsporných spotrebičov zo zásuvky ešte drahšie ako nevypínanie. Hrozba neúspornej starej elektroniky však, pochopiteľne, stále trvá.

Prevádzka mobilných či stolových počítačov nás mesačne priveľa nestojí. Aj v prípade herného desktopu sa cena pohybuje na úrovni jedného lístka do kina či jedného obeda v rýchlom občerstvení

Prekvapenie sa nekoná

V článku sme vám predstavili reálne spotreby počítačov a príbuzných komponentov. Pre niektorých boli hodnoty možno prekvapivé, zatiaľ čo iným potvrdili to, čo si už dlhší čas mysleli. Počítače tak ako iná elektronika napájanie vyžadujú a za elektrický prúd platíme. Je teda len na vás, či dané ceny budete považovať za adekvátne alebo nie. Pri porovnávaní spotreby každopádne vždy zohľadnite výkon. Je samozrejmé, že desktopy budú mať v priemere väčšiu spotrebu ako notebooky.

Ešte menšiu budú mať ultrabooky a ešte menšiu tablety a smartfóny. Nejde však o nič svetoborné, pretože ide len o to, že zariadenia s nižším výkonom majú nižšiu spotrebu, čo je predsa samozrejmé. Existujú výnimky a zaujímavé sú najmä prípady, pri ktorých dva komponenty majú rovnaký výkon, ale výrazne odlišnú spotrebu. Vtedy treba zhodnotiť, na koho stranu sa naklonia váhy v prípade nákupnej ceny a ostatných vlastností. Význam to má aj vtedy, ak vám zariadenie s nižším výkonom a spotrebou úplne stačí. V tom prípade nemá význam utrácať za niečo, čo nevyužijete.

V tejto súvislosti však treba pripomenúť, že sme sa vyjadrovali o hardvéri rovnakej generácie. Nový notebook môže mať napríklad rovnaký výkon ako starý desktop a pritom bude mať oveľa nižšiu spotrebu. No ako sme už spomenuli, počítače zvyčajne nie sú nejakými extrémnymi požieračmi elektriny. Ak teda máte pocit, že vás nejaký starý spotrebič zdiera na účtoch, zvážte nákup wattmetra a vlastnoručne ho premerajte. Vinníkom najčastejšie býva stará chladnička alebo elektronické relikvie s vysokou spotrebou v pohotovostnom režime.