Image
24.6.2016 0 Comments

Digitalizácia zachránila slovenský film, myslí si Martin Šulík

Digitalizácia výroby filmu zachránila slovenskú kinematografiu. Na Art Film Feste v Košiciach to povedal slovenský režisér Martin Šulík. “Keď zanikli štúdiá na Kolibe, laboratóriá, tá materiálna základňa, objavila sa digitálna technológia, ktorá umožnila nadšencom nakrúcať za málo peňazí. Tá nastupujúca generácia je spojená s tou technológiou,” uviedol Šulík na tlačovej konferencii. Ako tiež povedal, práve digitalizácia umožňuje, že sa v súčasnosti nakrúca pravdepodobne najviac filmov v dejinách kinematografie. Zároveň podľa 53-ročného filmára slovenskému filmu pomohlo aj systematické financovanie.

“Myslím, že ten prelom nastúpil filmom Slepé lásky Juraja Lehotského alebo My zdes Jaroslava Vojteka. Ivan Ostrochovský zasa nakrútil Kozu, Marko Škop Evu Novú. Nastúpila táto generácia a to je kvalitatívny posun. Začínajú pribúdať žánrové filmy ako Kandidát. Ak by sa podarilo zachovať financovanie a podporu, môže byť tá kinematografia bohatšia aj žánrovo. Ja vidím takú nádej,” vyjadril sa.

Filmárova snímka Všetko čo mám rád (1992) vstupuje dnes do slovenskej kinodistribúcie v remastrovanej a digitalizovanej verzii. Režisér snímku prišiel na Art Film Fest uviesť so scenáristom Ondrejom Šulajom, kameramanom Martinom Štrbom, architektom Ferom Liptákom a producentom Rudolfom Biermannom. Nechýbal ani predstaviteľ hlavnej úlohy Juraj Nvota.

“Ten film je založený na otázke, či odísť alebo ostať. Je to taká zámienka, že ten človek môže bilancovať a prehodnotiť to, čo má na Slovensku rád, čo považuje za hodnotu a čo nemá rád,” priblížil Šulík na besede hlavnú myšlienku filmu, ktorú považuje za stále aktuálnu. “Myslím, že za tých 25 rokov sa nezmenil ten základný problém. Slováci stále špekulujú, či má pre nich zmysel ostať alebo to skúšať niekde inde. Vtedy to bolo veľké uvoľnenie, lebo sme boli uzavretí, nedalo sa cestovať a zrazu sa dalo. Zrazu sem mohli prichádzať aj cudzinci a prišlo ku konfrontácii kultúr. Dnes sa tá situácia radikálne zmenila. Mladí ľudia môžu študovať vonku, majú kontakt s tým zahraničím. A mnohí majú pocit, že tá kvalita života je inde lepšia. Aj ich generácia si bude musieť povedať, ktoré hodnoty sú pre nich dôležité,” priblížil.

Juraj Nvota, ktorý si vo filme zahral tridsiatnika Tomáša rozhodujúceho sa, či odíde so svojou priateľkou Ann do Anglicka, si však túto otázku zodpovedal. “Ja by som ostal. Ja som toto riešil ešte za normalizácie, či emigrovať, či neemigrovať. Nikdy som si to nevedel predstaviť, že by som sa niekam presídlil. Nemám také vlohy, aby som sa vedel ukotviť niekde inde,” povedal.

Spomínanú temperamentnú a slobodomyseľnú Ann stvárnila Gina Bellman. Na nakrúcanie s anglickou herečkou 62-ročný herec a režisér rád spomína. “Bola veľmi dobrej povahy. Vydržala to. Musím prezradiť, že bola z nás často unavená, lebo štáb sa veľmi dobre bavil a ona nerozumela. Boli sme takí neslušní, že sme sa rozprávali po slovensky,” zaspomínal Nvota. “Ona naozaj prišla naučená, že tie štáby sú prísne štruktúrované, že je tam hierarchia, ale u nás žiadna hierarchia neexistovala. My sme ten film robili ako priatelia. Naozaj sme sa všetci smiali. Síce mala tlmočníka, ale ten jej neprekladal všetko, lebo sa tiež smial,” priblížil zasa Martin Šulík. Ako tiež vysvetlil, prvé dni boli pre herečku veľmi náročné. “Ona mala prvý deň pocit, že sa smejeme na nej. Bola tam neistota. Potom sme spolu absolvovali výlet po Slovensku a moja žena jej tlmočila všetky tie naše hlúposti a ona pochopila, že sa dostala do bandy absolútnych pubertiakov, ktorí len tárajú. To ju upokojilo,” pokračoval.

Na prvú spoluprácu s Martinom Šulíkom rád spomína aj scenárista Ondrej Šulaj. “Bola to veľmi dobrá a pekná spolupráca. Ten zoznam vecí, ktoré máme radi a sú vo filme, bol od začiatku spoločný. Písali sme ten film tak, že sme chodili po Bratislave v centre, sedeli v kaviarňach. Raz sme sa ocitli vo Vrakuni. Prešli sme niekoľko kilometrov bez toho, aby sme si uvedomili, že sme urobili takúto dlhú púť,” priblížil.

Ako tiež prezradil Martin Šulík, po 25 rokoch si nemyslí, že by sa základná myšlienka filmu zmenila, ak by ho nakrúcal teraz. “Možno by sa zmenil tvar. Dnes sa filmy rozprávajú rýchlejšie, možno by to bol stredometrážny film,” uviedol. Zároveň povedal, že ho teší, že slovenské filmy sa digitalizujú, aby sa uchovali pre budúce generácie.

Vo filme Všetko čo mám rád si okrem spomínaných zahrali aj Zdena Studenková, Jiří Menzel a Jakub Ursiny, syn slávneho Deža Ursinyho. Snímku plánujú uvádzať v slovenských kinách celé leto až do zimy.

Autor: SITA

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ emailom

Mohlo by Vás zaujímať

Biznis

Amazon bude prevážať dáta v kamiónoch. Chce tak ušetriť čas

05.12.2016 10:02

Na svojej používateľskej konferencii re:Invent predstavil Amazon nový spôsob, ako môžu zákazníci presúvať veľké objemy dát do jeho cloudovej služby Amazon Web Services (AWS). Pre veľké firmy, ktoré c ...

Biznis 1

Xiaomi vraj neutrpí poklesom predaja smartfónov, živia ho iné zdroje

02.12.2016 00:19

Prepad predaja smartfónov na čínskom trhu nebude mať významný dosah na spoločnosť Xiaomi, pretože bude kompenzovaný predajom inteligentných domácich spotrebičov a príjmami zo softvéru. Povedal to star ...

Biznis

Automobilky sa dohodli o výstavbe siete ultrarýchlych nabíjacích staníc pre elektromobily po celej Európe

01.12.2016 00:15

Automobilky BMW Group, Daimler, Ford Motor Company a skupina Volkswagen s Audi a Porsche uzavreli dohodu o spolupráci pri výstavbe siete vysokovýkonných nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá, pokrý ...

Žiadne komentáre

Vyhľadávanie

Kyocera - prve-zariadenia-formatu-a4-s-vykonom-a3

Najnovšie videá